tag:blogger.com,1999:blog-21501102310564074972024-02-07T21:57:05.202+01:00martin bacomartinhttp://www.blogger.com/profile/01673663821718275900noreply@blogger.comBlogger40125tag:blogger.com,1999:blog-2150110231056407497.post-85886916554560844952012-02-22T22:24:00.001+01:002012-02-22T22:30:21.983+01:00Načo je dobré písať denník<p>Začal by som tým, čo si pod denníkom predstavujem ja bez toho aby som bežne prijímané definície vyhľadával v encyklopediách, významových slovníkoch prípadne pátral po ich historickom pôvode a význame v etymologických slovníkoch, telefonoval odborníkom na jazykový ústav a iné zvláštne a časovo náročné veci a podľa nich potom korigoval svoju predstavu.<br />
</p><span class="fullpost"><br />
<p>Na týchto stránkach mi ide skôr o autentické sprostredkovanie osobných názorov a postojov, poznatkov a neznalostí, než o uhľadené, štrukturované, tématicky výnimočné alebo iným spôsobom zaujímavé, obsahovo úplné, pravopisne a štylisticky správne články. A tento môj postoj vychádza práve z predstavy toho čo denník je, čo si ja pod týmto slovom predstavujem, takže je to celé také zacyklené... Chcem to ako aj ostatné veci jednoducho vydolovať len tak z vlastnej hlavy a zažitých skúseností, ktoré sú v nej. Ak niekto hľadá dokonalé diela, myslím si, že si v tomto prípade zmýlil (URL) adresu vo svojom prehliadači a mal by sa veľmi rýchlo zorientovať.<br />
</p><br />
<p>Moja klasická predstava denníka je v podobe malej knižky s tvrdým obalom, prípadne zošita s perom uloženého kdesi na dobre utajenom a bezpečnom mieste obsahujúcom veľa zaujímavých niekoľkostránkových poznámok alebo krátkych príbehov, ktoré tak veľmi pútajú záujem, že ak sa dostanú do rúk niekomu nepovolanému, okamžite je z toho oheň na streche. Klasický denník je vec, na ktorú sa občas úplne zabudne a ktorá sa po dlhom čase znovu objaví kdesi zapatrošená pri sťahovaní a vždy vzbudí obrovský záujem aj u samotného autora. Je v ňom totiž história, jeho názory a postoje, ktoré sa s odstupom času môžu javiť úplne naivne a preto častokrát úsmevne. No nie vždy je tomu tak. Popri takejto klasickej predstave sú tu potom ešte dopisy, obyčajné papierové, pohľadnice, ktoré sa môžu kopiť v nejakej krabici ak sme ich napísali mnoho. Tá krabica je vpodstate taký rozpadnutý denník niekoho s kým sme si vymieňali osobné názory. Takže už je tu predstava denníka ako zbierky osobných príbehov písaných iba pre seba, denníka ako krabice dopisov obsahujúcich príbehy písaných pre iného človeka. Dajú sa písať príbehy aj pre viacerých ľudí naraz? Samozrejme! Stačí ak sa dobre rozhliadnem po izbe a určite zbadám niekde pohodené noviny, časopis, knižku... To všetko sú "denníky" plné príbehov. V prípade mnohých knižiek je autorom príbehov jediný autor, v prípade časopisov je tých autorov viacero. Pozrime sa teraz na fyzickú formu denníka. Moja predstava, ktorú opäť nazvem klasickou, vychádza z toho, že denník je nejaká hmatateľná a nie veľmi ťažká vec, ktorá sa zmestí do jednej ruky, tašky. Tvarom kváder, materiálom papier s väzbou a stránkami popísanými textom, organizovanými do článkov s obsahom na začiatku, prípadne s ("fundovanými") názormi ("rešpektovaných") čitateľov("-autorít") na jej konci. Musí byť denník ako súbor príbehov z papiera? No nemusí. Príbehy môžu byť uložené aj na hlinených doskách, zvitkoch papyrusu ale aj na elektromagnetických nosičoch akými sú cedečka, magnetické pásky, súbory v počítači alebo na USB kľúči. Príbehy sú dokonca aj spomienky uložené v ľudskej pamäti, ktorá je možno hneď za pieskom z hľadiska dlhodobého, neskresleného uloženia tým najhorším nosičom, z ktorej sa až príliš rýchlo vytrácajú. Možno práve preto ľudia tieto príbehy z pamäte prepisujú na papier alebo iný typ nosiča. Aby sa na ne nezabudlo a človek sa k nim mohol vrátiť. Takže to celé teraz zhrniem. Denník je v mojej predstave súbor príbehov, ktoré majú autora/autorov a adresáta/adresátov uložených na nejakom nosiči, z ktorého sa len tak ľahko nevytratia.<br />
</p><br />
<p>Takto zoširoka vnímaný denník podsúva predstavu, že svet je v drvivej väčšine iba o príbehoch, ktoré je potrebné niekam uložiť a zoskupiť do súborov podľa najrôznejších kritérií. Bez toho aby sme to mohli nejako ovplyvniť, príbehy sa "samé" ukladajú do mysle a my si ich potom spätne vybavujeme ako spomienky. Pri spomínaní sa uzatvárame sami do seba a prestávame vnímať okolie. Ak nás pri tom niekto pozoruje väčšinou skonštatuje, že sme mimo. Ak to robíme príliš často alebo veľmi veľa ľudí v nevhodnú dobu, napr. počas výuky alebo v spoločnosti, zvykneme to nazývať snívanie s otvorenými očami... Sny sú vlastne takým spätným vyvolávaním spomienok. Tie cez deň sú vedomým a tie v noci podvedomým, ktoré nedokážeme "vedome" kontrolovať. Ak uplynie od zážitku dlhší čas, spomienky sa začínajú vytrácať, sny nadobúdať nejasné a skreslené obrysy. Zostávajú iba tie, ktoré boli intenzívne, niečím veľmi zaujímavé. Väčšinou ide o spomienky ktoré vyvolávajú úsmev alebo naopak smútok v podobe emócií na jednej strane alebo neobjasnené otázky na strane druhej. Je to prirodzené. Ľudská myseľ, podobne ako kniha, cedečko alebo iný pamäťový nosič má obmedzenú kapacitu a je preto nutné z nej nepotrebné veci priebežne odstraňovať inak by sa zaplnila ako zapísaný zošit a už by v nej nebol priestor pre nové zážitky. Toto všetko sú dôvody prečo ľudia svoje čerstvé zážitky prenášajú na papier alebo do počítača. Aby sa na ne jednoducho nezabudlo a oni sa k nim mohli počase vrátiť, prípadne sa o ne podeliť s inými. Pozrieť sa na ne s odstupom, nájsť odpovede na nejasné otázky, nové podnety alebo len také obyčajné povzbudenie.<br />
</p><br />
<p>A ešte jeden rozmer ma práve napadá. Väčšina príbehov je medzi ľuďmi zdieľaná ústne. Zavoláme známemu a zídeme sa s cieľom buď zažiť nové zážitky alebo predebatovať tie najnovšie. Je to také písanie si listov jazykom. Hovorí sa tomu verbálna komunikácia. Vpodstate ide o tú najkomplexnejšiu komunikáciu kedy bezprostredne človeka nielen počujeme ale aj vidíme, prípadne cítime, oňuchávame atď., atď. Čím je komunikácia komplexnejšia, tým viac nás zvykne priťahovať a vyvolávať intenzívnejšie, žiaľ, v drvivej väčšine iba emotívne zážitky. Paradoxne si z takejto komunikácie odnášame najmenej informácií. Zmysly sú vyslovene bombardované podnetmi najrozmanitejšieho druhu a ľudská pamäť, nielen tá počítačová, má predsa len svoju obmedzenú kapacitu. Navyše, to čo sa zvykne do nej ukladať sú poväčšinou vizuálne obrazy, ktoré tej pamäte spotrebovávajú najviac podobne ako filmy na disku počítača. Asi preto ľudia vymysleli písmo. Aby sa nemuseli osobne stretávať. Kedysi totiž nie každý každému "voňal" a tak namiesto aby riskovali vzájomný stret, napísali si radšej list. A nemuselo ísť zrovna o znepriatelených panovníkov území, konkurujúcich si ideológov, stačili aj takí majetnícki rodičia, ktorí držali mladých nakrátko a oddelene aby sa nedajbože nepokazili. Napísané príbehy umožnili ľuďom komunikovať beztoho aby sa vzájomne stretávali a to aj na relatívne veľké vzdialenosti a poznávať tak iných, ktorí mali podobné záujmy. Písané príbehy sa dajú zdieľať naprieč časom a priestorom a vytvárať spoločenstvá ľudí s podobnými záujmami, ktorí o nich radi "diskutujú" bez toho aby sa fyzicky stretávali. Mnohí z nich žijú na odlišných kontinentoch a stretnú sa iba občas, iní by sa už fyzickej diskusie ani z objektívnych dôvodov zúčastniť nemohli, napriek tomu sú pre mnohých tým najlepším "kamarátom" do debaty.<br />
</p><br />
<p>Moje osobné motívy pre písanie denníku vychádzajú najmä z vyššie popísaného vnímania významu slova denník. Rád by som sa podelil o svoje príbehy, záujmy a nápady. Tak aby sa na ne nielen nezabudlo ale snáď aj niekomu pomohlo nájsť odpovede na otázky, ktoré ho trápia. Ja som mal a mám v živote veľké množstvo otázok, na ktoré som väčšinou našiel odpoveď až po prečítaní množstva kníh. Čítal som rád a veľa a poväčšinou živelne bez usmernenia. Čím viac som čítal, tým menej som rozumel a mal viac a viac otázok. Na niektoré sa však odpovede našli a to ma neprestalo fascinovať. Dnes keď sa pozriem späť, občas si povzdychnem, keby som já len toto vedel vtedy a vtedy, inak by som sa veru rozhodoval! V živote človek totiž rieši množstvo zásadných problémov s nevratným dopadom na budúcnosť a je pre človeka kritické aby sa správne rozhodoval a neskôr rozhodnutie neľutoval. Pre dobré, tj. racionálne rozhodnutie, sú dôležité informácie a poznatky z oblasti, v ktorej človek problém rieši. Ak sa zle rozhodne pre školu, ktorá ho nebude baviť, celý život môže mať spackaný, podobne ako naivná Ruženka, ktorá sa vydá za prácou do najbližšieho veľkého mesta a skončí ako disco gogo tanečníčka, ktorú bude možno spočiatku aj baviť vrtenie riťkou pred nosmi drogovo závislých ale neskôr, keď krása odíde do stratena, bude riešiť problém kde si nechať spraviť za "zarobené" peniaze plastiku aby sa udržala v kurze v tom lepšom prípade alebo kde vziať medikamenty na liečbu, naopak, v tom horšom prípade. Nehovoriac o tom, že ťažko bude o svojich nepísaných príbehoch rozprávať bývalému spolužiakovi Danovi, ktorý pravidelne chodí potriasať zvonce do kostola v tej istej dedine už od narodenia. Jednoducho príbehy v budúcnosti určia človekovi jeho najužšie okolie, jeho okruh známych. Väčšina skončí v rodinách a v mestách, v ktorých sa narodili a debatujú o rovnakých denne zažívaných veciach, starostiach a problémoch, vedú bežný život, väčšinou trávený v bežnej práci alebo pri deťoch. Niektorí robia menej bežné veci a aj ich okruh známych sa vymyká bežnej predstave. Nazdávam sa, že to čo ich odlišuje sú práve príbehy, ktoré čítajú. Trochu odľahčene a nadnesene by so povedal, že niekto vrtí riťkou v meste na diske, iný mení burzové kurzy v New Yorke. Bol by som sklamaný ak by čitateľ na tomto mieste nadobudol dojem, že moralizujem, prípadne preferujem jednu konkrétnu cestu, jeden neomylný povolený súbor príbehov. Chcem skôr poukázať na skutočnosť, že príbehy, ktoré si necháme prejsť mysľou významne ovplyvnia náš budúci život a z hľadiska správneho rozhodovania je dobré ak sa nielen o rôzne príbehy iných zaujímame ale o tie vlastné sa aj s inými ľuďmi podelíme. Možno tak predídeme zbytočnému a zdĺhavému objavovaniu kolesa a nájdeme nových známych, s ktorými si v záujmoch porozumieme.<br />
</p><br />
<p>Na tomto mieste si napríklad spomínam, že ako mladý gymnazista som do dotazníka pre vojenskú správu uviedol informáciu, že vtedy ešte povinnú základnú vojenskú službu by som rád absolvoval v jednotkách protivzdušnej obrany alebo u radistov. Tento môj mladícky sen, nad ktorým som uvažoval zhruba jednu minútu pri vypĺňaní dotazníka v trenírkach priamo na zdravotnej prehliadke, sa mi hneď po skončení predĺžených štúdií na moje veľké prekvapenie skutočne aj vyplnil a ja som strávil takmer celý rok v príprave na rolu frontového bojovníka pred raketami a lietadlami nepriateľa, ktorý nemal peniaze na palivo. To, že som svoj postoj medzičasom zmenil na nevyslovené "keď už to musí byť, tak by som si rád aspoň ten vodičák na náklaďák spravil" nikto nevedel. A práve tu som si snáď prvýkrát v živote uvedomil aké je dôležité zdieľať vlastné príbehy nielen raz za čas ale priebežne a pokiaľ možno čo najobšírnejšie a najzrozumiteľnejšie, čitatelia sú totiž rôzni a nevyspytateľní. Dnes je situácia úplne odlišná od tej aká bola v čase keď som bol gymnazista. Zmenilo sa veľmi veľa vecí, ktoré sa dotýkajú najmä zdieľania príbehov. Nielenže dnešný študent ani len nevie čo bola povinná základná vojenská služba ale mám obavy, že mnohí si ani len dostatočne neuvedomujú skutočnosť, že výsada podeliť sa o vlastné príbehy so širším okruhom čitateľov bola zredukovaná na niekoľko málo príležitostí v podobe slohových prác a literárnych súťaží. Navyše, pri vykladaní vlastného príbehu autor musel veľmi dlho zvažovať obsah a formu práce lebo okrem prvej ceny existovala aj tá posledná. Ak zájdeme ešte ďalej do minulosti, zistíme, že s možnosťou vykladať vlastné príbehy to bolo len horšie a horšie. Taká možnosť sa v minulosti naskytla len veľmi málo šťastlivcom a aj tí museli svoje slová veľmi zvažovať pred malým zástupom verných adresátov medzi, ktorými boli takí, ktorým sa príbehy páčili ale aj takí, ktorým sa páčili menej, iní, ktorí príbehom rozumeli a naopak takí, ktorí im rozumeli menej. Niekto možno povie, že toto všetko zmenila revolúcia v roku 1989. Čiastočne má pravdu. Môj názor však je, že v pozadí možnosti slobodne zdieľať vlastné príbehy je oveľa významnejšia revolúcia. Revolúcia, ktorú by som možno trochu polemicky nazval najväčšou vedecko-technickou revolúciou od čias vynálezu mechanickej kníhtlače <a href="http://cs.wikipedia.org/wiki/Projekt_Gutenberg">Johannom Gutenbergom</a>. Mám na mysli objav automatu, konštrukciu zariadenia nazývaného počítač, vybudovanie globálnej počítačovej siete internet, ktorý bol na začiatku, paradoxne, vojenským projektom ministerstva obrany Spojených štátov amerických a vytvorenie otvorených systémov sociálnych sietí s integrovanými redakčnými systémami. Práve táto časová postupnosť malých a väčších, nezriedka nezávislých a súbežne prebiehajúcich (po)krokov, siahajúca ďaleko do minulosti, vyústila do dnešnej možnosti zdieľať príbehy s nevídaným počtom ľudí aká sa v histórii ešte nikdy nenaskytla. Vďaka internetu je dnes jeho užívateľom dostupné obrovské množstvo zaujímavých príbehov, ktoré boli v minulosti prístupné iba úzkemu okruhu ľudí. Nazdávam sa, že problém súčasnosti a blízkej budúcnosti je nielen sprístupniť stále väčšie množstvo príbehov čo najväčšiemu počtu záujemcov ale najmä napomôcť tým, ktorí sa o príbehy iných zaujímajú, v ich obrovskom množstve nájsť práve tie, ktoré pokiaľ možno čo najpresnejšie odrážajú záujem. Ale toto by už bola téma na jeden celý, samostatný a dlhý príbeh sám o sebe. <br />
</p><br />
<p>Porozprávať dobrý príbeh nie je vôbec jednoduchá vec. Okrem pravidelného tréningu je možno ešte dôležitejší záujem o príbehy iných lebo ak nemám čo povedať, každý ďalši tréning je zbytočný. Pre niektorých sa stáva takýto pravidelný tréning celoživotným záujmom a povolaním. A teraz nemyslím iba žurnalistov a spisovateľov ale aj pedagógov, scenáristov, hudobných skladateľov, výzkumníkov v najrozmanitejších oblastiach. Tí, ktorí to dopracujú najďalej sú vpodstate v rozprávaní príbehov majstrami. Vo svojich príbehoch sa odlišujú "iba" v používanom jazyku, téme, spôsobe a schopnostiach porozprávať príbeh, ktorý vie zaujať. Na začiatku však u mnohých bol obyčajný denník, ktorého význam by som predsa len na záver zúžil lebo ten <i>pravý</i> denník obsahuje najnovšie príbehy, ktoré nie sú príliš dlhé aby ich v ňom mohlo byť veľa a aby mohli do neho pribúdať pravidelne s krátkymi prestávkami. Ak súhlasíš alebo nesúhlasíš a takýto denník ešte stále nemáš, práve pre teba je určený tento článok <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2012/02/vytvorenie-denniku-na-spravodajskom.html">Vytvorenie denníku na spravodajskom serveri Blogger</a>.<br />
</p><br />
<hr><p>Autor sa vopred ospravedlňuje zhovievavému čitateľovi za pravopisné a štylistické chyby v nádeji, ze obsah je na článku to podstatné. Ak vás článok zaujal a máte platný účet na facebooku nezabudnite zvoliť odkaz "Like" hneď pod článkom. Prípadne môžete zanechať svoj názor v komentári, ktorý je z pohľadu autora ešte zaujímavejší! </p></span>martinhttp://www.blogger.com/profile/01673663821718275900noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2150110231056407497.post-67897121440967203042012-02-21T10:21:00.000+01:002012-02-21T10:21:53.655+01:00Vytvorenie denníku na spravodajskom serveri BloggerTento článok obsahuje postup vytvorenia denníku na spravodajskom serveri blogger.com. Postup pozostáva z jednotlivých krokov, ktoré je potrebné vykonať v uvedenom poradí a ktorých zoznam sa nachádza pod úvodným odstavcom. V každom kroku sa nachádza obrázok s obrazovkou obsahujúcou formulár s predvyplnenými ukážkovými údajmi, ktorý by mal čitateľ vidieť na svojom počítači bez údajov a vyplniť správnymi údajmi podľa krátkeho komentára priloženého k obrázku. Pred prechodom na ďalší krok je dobré skontrolovať správnosť vyplnených údajov nakoľko návrat na predchádzajúci krok nie je vo väčšine prípadov možný a pri chybe je potrebné zopakovať celý postup odznovu. Pred začatím vykonávania postupu vytvorenia nového denníku je dobré si celý postup zbežne pozrieť aby čitateľ získal predstavu o celom postupe.<br />
<span class="fullpost"><br />
<h4>Postup vytvorenia denníku</h4><ol><li><a href="#1">prechod na stránku spravodajského servera</a><br />
<li><a href="#2">prihlásenie užívateľa</a><br />
<li><a href="#3">vloženie registračných údajov</a><br />
<li><a href="#4">vytvorenie denníka</a><br />
<li><a href="#5">nastavenie parametrov denníka</a><br />
<li><a href="#6">vytvorenie článku</a><br />
<li><a href="#7">zverejnenie článku</a><br />
<li><a href="#8">zobrazenie denníku</a><br />
</ol><p><a name="1"><h4>1. prechod na stránku spravodajského servera</h4></a>
V celom postupe budeme používať internetový prehliadač Windows Internet Explorer (IE) od firmy Microsoft, ktorý takisto doporučujeme požívať čitateľovi. Postup nebol overený na iných prehliadačoch a nie je preto isté, že stránka bude fungovať alebo bude zobrazená spôsobom aký je možné vidieť na obrázkoch. V prehliadači zadajte do adresného poľa URL <a href="http://www.blogger.com">www.blogger.com</a> a prejdite na prihlasovaciu stránku spravodajského servera.
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhvyWsY56HE64mBNJ0_yHk73GclT740uJ0jgcjAnPbz5GnIvYW6j2zG20MRYHjU_SXaIK_o4qX8uYxCfaJTaERbnwSLJUpD5Hyu91V4ExvkBw9vv0BF8kRZtSoqS9rm1U8Cxp7ZM6NzeZzM/s1600/blogger.png" imageanchor="1" style="margin-left:1em; margin-right:1em" target="_blank"><img border="0" height="272" width="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhvyWsY56HE64mBNJ0_yHk73GclT740uJ0jgcjAnPbz5GnIvYW6j2zG20MRYHjU_SXaIK_o4qX8uYxCfaJTaERbnwSLJUpD5Hyu91V4ExvkBw9vv0BF8kRZtSoqS9rm1U8Cxp7ZM6NzeZzM/s400/blogger.png" /></a></div></p><p><a name="2"><h4>2. prihlásenie užívateľa</h4></a>
Zadajte e-mailovú adresu a heslo užívateľa sociálnej siete Google. Ak je užívateľ už do siete prihlásený, adresa elektronickej pošty bude predvyplnená podobne ako je možné vidieť na nasledujúcom obrázku. Ak užívateľský účet nemáte bude ho potrebné najprv vyrobiť postupom z článku <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2012/02/vytvorenie-uctu-v-socialnej-sieti.html">Vytvorenie účtu v sociálnej sieti Google</a>.
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgyMLD5kGagzAFJtx3FzQux40v1RvYtDxTQc8v40etKbkmH5vhtiQo1Sl9sfuvgmyrHIcJLcXOVOyKFBSDbIdhgetjXU2SXRu9c2EAtx1vvBc8mshqhW7WLqSGCQtiB9IHY_NmQGXMl34CU/s1600/blogger_login.png" imageanchor="1" style="margin-left:1em; margin-right:1em" target="_blank"><img border="0" height="272" width="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgyMLD5kGagzAFJtx3FzQux40v1RvYtDxTQc8v40etKbkmH5vhtiQo1Sl9sfuvgmyrHIcJLcXOVOyKFBSDbIdhgetjXU2SXRu9c2EAtx1vvBc8mshqhW7WLqSGCQtiB9IHY_NmQGXMl34CU/s400/blogger_login.png" /></a></div>Zvoľte odkaz "Prihlásiť sa" a prejdite na ďalší krok.
</p><p><a name="3"><h4>3. vloženie registračných údajov</h4></a>
Dialógové okno pre zadávanie registračných údajov užívateľa sa zobrabrazí iba pri prvom prihlásení. Ak okno nevidíte pokračujte ďalším krokom. Zadajte verejnú prezývku, ktorú chcete používať na spravodajskom serveri. Pohlavie užívateľa nemusíte vypĺňať kvôli ochrane súkromia pravdivými údajmi. Nezabudnite odsúhlasiť zmluvné podmienky.
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgxxCDuSwgdQDkDs3tjHlpXAhJjeJ4CwKqBE4V2e6GsxZKryrOYJTe7CYBaeFlLgL8wL1Qekr8tyi_L8xqzeGyyv2WUVCp4BfPVI-geO1QzyjRB7vp7hWb3ypV0HiYTda-kZmblGC_nwEt0/s1600/blogger_registration.png" imageanchor="1" style="margin-left:1em; margin-right:1em" target="_blank"><img border="0" height="272" width="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgxxCDuSwgdQDkDs3tjHlpXAhJjeJ4CwKqBE4V2e6GsxZKryrOYJTe7CYBaeFlLgL8wL1Qekr8tyi_L8xqzeGyyv2WUVCp4BfPVI-geO1QzyjRB7vp7hWb3ypV0HiYTda-kZmblGC_nwEt0/s400/blogger_registration.png" /></a></div>Zvoľte odkaz "POKRAČOVAŤ" pre ďalší krok.
</p><p><a name="4"><h4>4. vytvorenie denníka</h4></a>
Zobrazí sa pracovná plocha redakčného systému Blogger.
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEii8KFSIUtJtuRsDFOtQbaxUjxeCj8DHztH3LsB9xYkgM9ebwsDeU9dGCM0_5EwjWJ1-8PUVEXiYEDEQQwTiqU7CMElTFmygctXikRsVnzCHYPloK4yn7iu0nzJEZ4oNzqlK3a1aDrjabpL/s1600/blogger_dashboard.png" imageanchor="1" style="margin-left:1em; margin-right:1em" target="_blank"><img border="0" height="225" width="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEii8KFSIUtJtuRsDFOtQbaxUjxeCj8DHztH3LsB9xYkgM9ebwsDeU9dGCM0_5EwjWJ1-8PUVEXiYEDEQQwTiqU7CMElTFmygctXikRsVnzCHYPloK4yn7iu0nzJEZ4oNzqlK3a1aDrjabpL/s400/blogger_dashboard.png" /></a></div>Pre vytvorenie nového denníku zvoľte odkaz "Nový blog" a prejdite na ďalší krok postupu.
</p><p><a name="5"><h4>5. nastavenie parametrov denníka</h4></a>
Zadajte názov, verejnú URL adresu a zvolte šablónu vzhľadu nového denníku. Parametre sa dajú neskôr zmeniť. Prednastavená URL adresa denníka na internete, ktorá sa vkladá do adresného poľa prehliadača, obsahuje prezývku a názov denníka oddelený pomlčkou. Upravte adresu tak aby sa čitateľovi pokiaľ možno čo najednoduchšie zadávala do prehliadača tj. zmenšite dĺžku adresy ak je príliš dlhá, odstráňte diakritiku, špeciálne znaky, medzery apd. Obrázok napravo od adresy signalizuje či je zadaná adresa platná a jediná na spravodajskom serveri. Ak signalizuje chybu, upravte URL adresu.
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiHxMf_3-UnArIAxqLxh7She057RZwPnsrHCY6SCJS7IybxLRHxec-TfAIFith3rSWL62ti0bYGHk5mwcYl6ImNPg8ljVOeC2rfPDCSGaqoeVMBV1QJgy2v2StK5UBQmB3VSWKvWsNt6Q7P/s1600/blog_create.png" imageanchor="1" style="margin-left:1em; margin-right:1em" target="_blank"><img border="0" height="255" width="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiHxMf_3-UnArIAxqLxh7She057RZwPnsrHCY6SCJS7IybxLRHxec-TfAIFith3rSWL62ti0bYGHk5mwcYl6ImNPg8ljVOeC2rfPDCSGaqoeVMBV1QJgy2v2StK5UBQmB3VSWKvWsNt6Q7P/s400/blog_create.png" /></a></div>Zvoľte odkaz "Vytvoriť blog" pre ďalší krok.
</p><p><a name="6"><h4>6. vytvorenie článku</h4></a>
Zobrazí sa pracovná plocha redakčného systému podobne ako v kroku 4, ktorá tentokrát obsahuje v zozname blogov nový denník. Denník je vytvorený, môžete napísať prvý článok.
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjjgsSrUJdWjhxuhZl3534BlXRU5a17xG6hWWGiE7ABhKyX10y9SZm-fi3YdS1xflO2Rs74-BiXVb1v5SYANWp1t65su1q2ZQeIq7QOFTYYKOlymREDMvuJuTDwgV7MMu1UkkddlZgc-h49/s1600/blog_created.png" imageanchor="1" style="margin-left:1em; margin-right:1em" target="_blank"><img border="0" height="255" width="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjjgsSrUJdWjhxuhZl3534BlXRU5a17xG6hWWGiE7ABhKyX10y9SZm-fi3YdS1xflO2Rs74-BiXVb1v5SYANWp1t65su1q2ZQeIq7QOFTYYKOlymREDMvuJuTDwgV7MMu1UkkddlZgc-h49/s400/blog_created.png" /></a></div>Zvoľte odkaz "Vytvoriť nový príspevok" s ikonou pera na oranžovom podklade približne uprostred stránky a pokračujte ďalším krokom.
</p><p><a name="7"><h4>7. zverejnenie článku</h4></a>
Môžeme napísať obsah článku priamo v editore redakčného systému alebo pripravený článok napr. v textovom procesore typu Microsoft Office Word preniesť do editoru a upraviť. Nezabudnite zadať názov článku do poľa v ľavom hornom rohu obrazovky.
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiDkFNEzkMfbG_aSX8cc5DKoF4mvv-k-tjTPEg19Yzgwc5tdXWp8mIu2_cF_-weGRHO-rfpTjOJspyyQkq5dx9T4oqQ4V8NkuMhd5bRG-1kiyDArYsBfauyNRCXb2pGDK9vzGHLuiZqcV73/s1600/blog_post.png" imageanchor="1" style="margin-left:1em; margin-right:1em" target="_blank"><img border="0" height="255" width="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiDkFNEzkMfbG_aSX8cc5DKoF4mvv-k-tjTPEg19Yzgwc5tdXWp8mIu2_cF_-weGRHO-rfpTjOJspyyQkq5dx9T4oqQ4V8NkuMhd5bRG-1kiyDArYsBfauyNRCXb2pGDK9vzGHLuiZqcV73/s400/blog_post.png" /></a></div>Ak ste spokojný/á s obsahom článku, jeho vzhľadom a všetky pravopisné a štylistické chyby sú opravené, zvoľte odkaz "Publikovať" pre zverejnenie článku na internete a prejdite na ďalší krok postupu.
</p><p><a name="8"><h4>8. zobrazenie denníku</h4></a>
Na stránke redakčného systému so zoznamom všetkých článkov v denníku zvoľte odkaz "Zobraziť blog" nachádzajúci sa v hornej časti stránky.
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgWHngN4E74xK_3hKrz8zDxeDdlfmB_nZJh208nq2w8skSiC_rAQgK54nvZhaR6R2hZ1F8y0XRUR24xi2hjitoWfond6ofH8lzg4aq8qrI6MNoGlIksaz6RKrRR73WKwIr-qvitHtdSBygu/s1600/blog_posts.png" imageanchor="1" style="margin-left:1em; margin-right:1em" target="_blank"><img border="0" height="255" width="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgWHngN4E74xK_3hKrz8zDxeDdlfmB_nZJh208nq2w8skSiC_rAQgK54nvZhaR6R2hZ1F8y0XRUR24xi2hjitoWfond6ofH8lzg4aq8qrI6MNoGlIksaz6RKrRR73WKwIr-qvitHtdSBygu/s400/blog_posts.png" /></a></div>Zobrazí sa stránka s vašim intenetovým denníkom na verejnej URL adrese. Hotovo!
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiKFWpoAWnyKa3QKIgyOf8iDdPRUybh4CxY-RUmrfhiBm24xq2-05ZsW1fjtVTxlwnniaF-F2fy_P2N2jLEnC8_jBT40nDC-74-PfaTAN_UYeIjRCo-v7yVLw848BwlFmgvTmdRTN8GKJ-b/s1600/blog_home.png" imageanchor="1" style="margin-left:1em; margin-right:1em" target="_blank"><img border="0" height="255" width="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiKFWpoAWnyKa3QKIgyOf8iDdPRUybh4CxY-RUmrfhiBm24xq2-05ZsW1fjtVTxlwnniaF-F2fy_P2N2jLEnC8_jBT40nDC-74-PfaTAN_UYeIjRCo-v7yVLw848BwlFmgvTmdRTN8GKJ-b/s400/blog_home.png" /></a></div></p><hr><p>Autor sa vopred ospravedlňuje zhovievavému čitateľovi za pravopisné a štylistické chyby v nádeji, ze obsah je na článku to podstatné. Ak vás článok zaujal a máte platný účet na facebooku nezabudnite zvoliť odkaz "Like" hneď pod článkom. Prípadne môžete zanechať svoj názor v komentári, ktorý je z pohľadu autora ešte zaujímavejší! </p></span>martinhttp://www.blogger.com/profile/01673663821718275900noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2150110231056407497.post-23891057905380051432012-02-20T22:07:00.004+01:002012-02-21T07:55:29.796+01:00Vytvorenie účtu v sociálnej sieti GoogleTento článok obsahuje postup vytvorenia nového užívateľského účtu v sociálnej sieti Google. Postup pozostáva z jednotlivých krokov, ktoré je potrebné vykonať v uvedenom poradí a ktorých zoznam sa nachádza pod úvodným odstavcom. V každom kroku sa nachádza obrázok s obrazovkou obsahujúcou formulár s predvyplnenými ukážkovými údajmi, ktorý by mal čitateľ vidieť na svojom počítači bez údajov a vyplniť správnymi údajmi podľa krátkeho komentára priloženého k obrázku. Pred prechodom na ďalší krok je dobré skontrolovať správnosť vyplnených údajov nakoľko návrat na predchádzajúci krok nie je vo väčšine prípadov možný a pri chybe je potrebné zopakovať celý postup odznovu. Pred začatím vykonávania postupu vytvorenia nového účtu Google je dobré si celý postup zbežne pozrieť aby čitateľ získal predstavu o celom postupe.<br />
<span class="fullpost"><br />
<h4>Postup vytvorenia užívateľského účtu Google</h4><ol><li><a href="#1">prechod na domovskú stránku Google</a><br />
<li><a href="#2">registrácia nového užívateľského účtu</a><br />
<li><a href="#3">vloženie registračných údajov</a><br />
<li><a href="#4">vytvorenie profilu</a><br />
<li><a href="#5">dokončenie registrácie</a><br />
</ol><p><a name="1"><h4>1. prechod na domovskú stránku Google</h4></a> V prehliadači zadajte do adresného poľa URL <a href="http://www.google.sk">www.google.sk</a> a prejdite na domovskú stránku Google. V celom postupe budeme používať internetový prehliadač Windows Internet Explorer (IE) od firmy Microsoft, ktorý takisto doporučujeme požívať čitateľovi. Postup nebol overený na iných prehliadačoch a nie je teda isté, že stránka bude fungovať alebo bude zobrazená spôsobom aký je možné vidieť na obrázkoch. <div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgaTbhUMroY0NKXIWen6BUhPPuhcWZ3w7E-uEtjIV70Zi8Tz9WNGaTYv0E03uoBb37Y5qKQT-sps9MvwysHIaCFAv3h_JKsUX2HYF8mIbVwBzNZeC770hr9J_Q_LdwUcMVu76dU0KhMK_Vb/s1600/google_home.png" imageanchor="1" style="margin-left:1em; margin-right:1em" target="_blank"><img border="0" height="190" width="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgaTbhUMroY0NKXIWen6BUhPPuhcWZ3w7E-uEtjIV70Zi8Tz9WNGaTYv0E03uoBb37Y5qKQT-sps9MvwysHIaCFAv3h_JKsUX2HYF8mIbVwBzNZeC770hr9J_Q_LdwUcMVu76dU0KhMK_Vb/s400/google_home.png" /></a> </div>Zvoľte odkaz "Prihlásiť sa" v pravom hornom rohu stránky a prejdite na ďaľší krok. </p><p><a name="2"><h4>2. registrácia nového užívateľského účtu</h4></a> Zobrazí sa prihlasovacia stránka do sociálnej siete Google. <div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjJ6R2pvGqENqze7rlG1Ba5K_dZjACcODpdIuOoS9Ck-9-x0J6BkblKALq2JRoujx53t5ixgXGGE2fcyf43IG4BXnRgmoigLiQGOv1qqDvD3mu836RdMOrSO50ol9fXJOO_6Imr9oQ6dQxs/s1600/google_login.png" imageanchor="1" style="margin-left:1em; margin-right:1em" target="_blank"><img border="0" height="190" width="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjJ6R2pvGqENqze7rlG1Ba5K_dZjACcODpdIuOoS9Ck-9-x0J6BkblKALq2JRoujx53t5ixgXGGE2fcyf43IG4BXnRgmoigLiQGOv1qqDvD3mu836RdMOrSO50ol9fXJOO_6Imr9oQ6dQxs/s400/google_login.png" /></a></div>Zvoľte odkaz "ZAREGISTRUJTE SA" v pravom hornom rohu stránky a prejdite na ďalší krok. </p><p><a name="3"><h4>3. vloženie registračných údajov</h4></a> Zobrazí sa stránka s registračnými údajmi užívateľa nového účtu. Do prázdnych položiek formulára zadajte správne údaje pre nového užívateľa podobne ako je uvedené na nasledovnom obrázku. Heslo musí obsahovať minimálne 8 znakov a je dobré si ho v prípade straty zapamätať a uložiť na bezpečnom mieste napr. v šifrovanom súbore na ploche, USB kľúči alebo v poznámkovom zošite. Užívateľské meno môže byť zložené z mena a priezviska oddeleného bodkou tak ako je uvedené v príklade. Toto meno bude súčasťou novej e-mail adresy s príponou @gmail.com. Osobné údaje užívateľa (dátum narodenia, pohlavie, mobilné číslo telefónu) nemusíte vypĺňať kvôli ochrane súkromia pravdivými údajmi. Zadaná ďalšia e-mail adresa musí byť platná a funkčná, použite napr. e-mailovú adresu pre užívateľa sociálnej siete facebook.com. Do poslednej položky vpíšte dve slová z vygenerovaného obrázka. Nezabudnite odsúhlasiť zmluvné podmienky a ešte raz si celý formulár dobre skontrolovať. <div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhVy_9yUPsMvBfFKoWs_dvI83L0tbiJDAffXb5bZDDLVeH0GuLYKEuzjQkhppPr3xodUvbm2GNqpRalXmOdlZP2cWv0ksN5JfejSuxrZF-GiU9jb_sGQ04DhbqkbjPdpwNiDTAnomyk1BtQ/s1600/google_registration1.png" imageanchor="1" style="margin-left:1em; margin-right:1em" target="_blank"><img border="0" height="272" width="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhVy_9yUPsMvBfFKoWs_dvI83L0tbiJDAffXb5bZDDLVeH0GuLYKEuzjQkhppPr3xodUvbm2GNqpRalXmOdlZP2cWv0ksN5JfejSuxrZF-GiU9jb_sGQ04DhbqkbjPdpwNiDTAnomyk1BtQ/s400/google_registration1.png" /></a></div>Ak sú všetky zadané údaje úplné a správne, zvoľte odkaz "Ďalší krok" v pravom dolnom rohu stránky. V prípade chyby, opravte chybný údaj podľa chybovej správy a opakujte akciu až po úspešný prechod na ďalší krok postupu. </p><p><a name="4"><h4>4. vytvorenie profilu</h4></a> Zobrazí sa stránka profilu užívateľa. <div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgUmmbMdo2BytYAi6h8Fs8HvbNSbjsARiuNg6stlFEqyP9oCIk7hHtcet_4L7liwDBN6Tv6CoZ5cr3CS-RAll0RpJrbmomvyYgIbjLLh5dtS3rsumYaaZqFATxm-nCG48srhWu7rQIqUOmv/s1600/google_registration2.png" imageanchor="1" style="margin-left:1em; margin-right:1em" target="_blank"><img border="0" height="272" width="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgUmmbMdo2BytYAi6h8Fs8HvbNSbjsARiuNg6stlFEqyP9oCIk7hHtcet_4L7liwDBN6Tv6CoZ5cr3CS-RAll0RpJrbmomvyYgIbjLLh5dtS3rsumYaaZqFATxm-nCG48srhWu7rQIqUOmv/s400/google_registration2.png" /></a></div>Zvoľte odkaz "Ďalší krok" v pravom dolnom rohu stránky. </p><p><a name="5"><h4>5. dokončenie registrácie</h4></a> Zobrazí sa stránka úspešného dokončenia registrácie. <div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgOfk_utf9wbjhwx3lgqdYb6ZxB12As1gyrkU-JgXurshCc4FQFLpz4yaXPKKLItCrtH4TpaWfFdIWNSUqBWImcIKyHSGvAfH5oi6mBig5MhuWBcmItMqcodxapY0EPG03OoT17rGrDpx9w/s1600/google_registration3.png" imageanchor="1" style="margin-left:1em; margin-right:1em" target="_blank"><img border="0" height="272" width="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgOfk_utf9wbjhwx3lgqdYb6ZxB12As1gyrkU-JgXurshCc4FQFLpz4yaXPKKLItCrtH4TpaWfFdIWNSUqBWImcIKyHSGvAfH5oi6mBig5MhuWBcmItMqcodxapY0EPG03OoT17rGrDpx9w/s400/google_registration3.png" /></a></div>Hotovo! Zvoľte odkaz "Začíname" v ľavom dolnom rohu stránky. Užívateľský účet v sociálnej sieti Google je úspešne vytvorený. Pre prihlásenie sa do systému stačí zadať novú e-mail adresu s užívateľským menom a príponou @gmail.com a heslom z kroku 3. </p><hr><p>Ak vás článok zaujal a máte platný účet na facebooku nezabudnite zvoliť odkaz "Like" hneď pod článkom. Prípadne môžete zanechať svoj názor v komentári, ktorý je z pohľadu autora ešte zaujímavejší! </p></span>martinhttp://www.blogger.com/profile/01673663821718275900noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2150110231056407497.post-40477353164116666682010-11-17T13:39:00.001+01:002010-11-22T08:31:02.253+01:00Sila faktov / ZáverTak ako som postupne analyzoval Petrove Ratkošove pripomienky, zistil som, že vo viac ako v 60 prípadoch sú jeho faktické tvrdenia a dobové historické zdroje chybné alebo k problému pristupoval povrchne a preto jeho argumenty nie sú dostatočne zdôvodnené. Medzi obrovským množstvom nepodložených pripomienok sa nachádzajú iba tri, ktoré sú správne avšak málo významné.<br />
<span class="fullpost"><br />
<p>Takisto som bol prekvapený z veľkého množstva nevedeckých námietok zo strany Petra Ratkoša. Preto si musím klásť otázku: Má primeranú vedeckú a odbornú kvalifikáciu keď robí jednu chybu za druhou? Alebo má iné dôvody na to aby zastával túto neudržateľnú pozíciu?<br />
</p><p>Musím jasne odpovedať na prvú otázku. Peter Ratkoš je doktor histórie. Jeho vedecká kvalifikácia jasne dokazuje - a ja o tom nepochybujem - že je schopný viesť a uskutočňovňať vedecký výskum na vysokej úrovni.<br />
</p><p>Čo je potom dôvodom toho, že navzdory jeho uznávaným schopnostiam zápasí s evidentnými faktami? Prečo nemôže pripustiť neudržateľnosť tradičnej teórie, ktorú reprezentuje? Čo je dôvodom toho, že Peter Ratkoš otvorene útočí na iných výskumníkov - v tomto prípade aj na mňa? Matúš Kučera, dekan Univerzity Komenského, s ktorým sa hádal podobným spôsobom, odpovedal na túto otázku nasledovne: <em>"Svoju obhajohu však uskutočňuje neobvyklým, jemu vlastným spôsobom ... usiluje sa spochybniť všetky výsledky, ktoré som vo svojej práci dosiahol."</em><a href="#102" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[102]</a> Na základe vlastných pozorovaní uvedených vyššie, musím s ním súhlasiť!<br />
</p><p>Je to už 31 rokov odvtedy ako sa Peter Ratkoš stal členom veľkej skupiny, ktorá zastupuje tradičný pohľad na Moravu velebiacej národnú minulosť a stal sa jej zanieteným podporovateľom.<br />
</p><p>Odvtedy, ako je zjavné z jeho publikácií, skúmal ranú historiografiu predmetného obdobia a dokonca publikoval dobové historické zdroje.<a href="#103" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[103]</a> Preto musel mať k dispozícii všetky potrebné materiály k tomu aby si vyjasnil veľké množstvo otázok týkajúcich sa histórie Veľkej Moravy. Napriek tomu sa stále zo všetkých síl usiluje udržať tradičnú teóriu, ktorá protirečí dobovým zdrojom. Svoje zámery odhalil keď sa usiloval vyvrátiť tvrdenia Bavorského geografa a Konštantína Porfyrogeneta beztoho aby si porovnal ich informácie s inými dobovými zdrojmi. Toto je miesto kde začal Patrov Ratkošov odklon od pravdy, ktorý má iba dve vysvetlenia: Alebo dokončil svoju prácu povrchným spôsobom alebo bol pod vplyvom národného cítenia.<a href="#*" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[*]</a><br />
</p><p>Nezáleží na tom, ktorá z týchto dvoch možností je príčinou jeho konania, výsledok je rovnaký: používa všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii aby potlačil fakty, ktoré by mohli naštrbiť jeho vedecké postavenie tým, že uzrú svetlo sveta. Dokonca priznáva <em>"My sme nekoncipovali úsilie zamerané na očistenie skorej slovenskej histórie od romantických myšlienok."</em><a href="#104" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[104]</a> V záujme svojej teórie sa dokonca nezastaví ani pred predkladaním nepravdivých informácii, dokonca urážlivých. Počas našej analýzy sme niekoľkokrát poukázali na to, že Peter Ratkoš pri svojich odkazoch na slovenskú históriu viackrát proti nám použil tvrdenia, ktoré slovenská historiografia nedokázala alebo dokázala ich opak. (napr.: poloha kráľovstva Kvádov, Výčap-Opatovce, prípad Dowina, atď.)<br />
</p><p>V odbornej diskusii má každá zo strán nespochybniteľné právo poukázať na druhého chyby, omyly a dokonca ich presne pomenovať. Hanobenie začína vtedy ak jeden z partnerov v diskusii napáda vedeckú integritu a česť iného bez udania dôvodu alebo na základe nepravdivých (nie mylných) tvrdení, napr. obviňovaním z vedomého popierania súčasných faktov. Peter Ratkoš zabudol na staré príslovie: <em>"unusquisque iudicat secundum quod est"</em> - podľa seba súdim teba.<br />
</p><p>Je veľmi ťažké vyvrátiť historické chyby, ktoré boli obhajované storočia, navyše ak sú prítomné národné vášne. Prvá povinnosť historika z povolania je publikovať pravdu, ktorú rozpoznal ukrytú v dokumentoch z minulosti. Iba toto je môj cieľ. Nový pohľad na Moravu bol založený György Szkenárom a nezávisle na ňom Imre Bobom a mnou. Dokonca ešte predtým ako som sa o nich dozvedel som dospel k rovnakým záverom ako oni - nový pohľad na slovenskú historiografiu raných dejín otvára úplne nový smer.<br />
</p><p>Dôležitosť nového pohľadu na polohu a históriu Veľkej Moravy, ktorý nachádza oporu v historických zdrojoch je presne to, čo spôsobuje Petrove Ratkošove útoky. Také výbuchy určite nevyriešia žiaden odborný problém. Jediná cesta na ich riešenie je v otvorenom a pokojnom dialógu. Ja iba privítam ak by mohol takýto dialóg prebiehať v súlade s etikou vedeckého výskumu, bez zahladzovania mojej práce, zavádzania, nepravdivej argumentácie s úmyslom zničiť moju dôveryhodnosť. Rád by som takisto dúfal, že sa už nestretnem so správaním podobným Petrovmu Ratkošovmu alebo s publikáciami, ktorým chýba rešpekt k práci výskumníka.<br />
</p><p>Svoj odkaz pre Petra Ratkoša uzatváram slovami Miklósa Telegdiho:<a href="#105" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[105]</a><br />
<p><em>"Priateľu, rozumiem čo spôsobuje tvoj bruchabôľ. To čo požiera tvoje vnútornosti je, že som sa postavil proti tebe ako kamenná hradba na obranu Izraela ... Toto je dôvod prečo ma napomínaš, preklínaš a zlorečíš mi. To čo ti vadí, nazdávam sa je, že ani ty a ani tvoji priatelia (partneri) nesmú siať, otvorene a slobodne, semená škriepok a zvád v sobotu, tak akoby ste si priali."</em><br />
</p></p><br />
<p>Pozsony, 27. február 1978</p><p><a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/01/sila-faktov-obsah.html">︽Obsah</a><br />
</p><hr><p><a name="102" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[102]</a> <b>KUČERA, MATÚŠ</b>: <em>Nad otázkami našich včasnostredovekých dejín</em>, <em>Poznámky k úvahe Petra Ratkoša</em> Historický časopis. Bratislava 1977. 73. (Otázka hranice Veľkej Moravy a Bulharska)<br />
</p><p><a name="103" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[103]</a> napr. <b>RATKOŠ, P.</b>: <em>K otázke hraníc Veľkej Moravy a Bulharska</em>. Historický časopis III. (1955)- 206-218. Tento zdroj sme citovali niekoľkokrát.<br />
</p><p><a name="104" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[104]</a> Irodalmi Szemle. Pozsony XXI (1978). 564<br />
</p><p><a name="105" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[105]</a> pozri <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/01/sila-faktov-uvod.html#2">poznámku č.2</a> pre bibliografické údaje o knihe<br />
</p><p><a name="*" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[*]</a> tretia možnosť je, že si uvedomoval vplyv tradičného dominantného kultúrneho spoločenstva a z lojality k nemu plynúce výhody a uprednostnil výhody zázemia veľkej skupiny pred výskumom, pozn. prekladateľa<br />
</p></span>martinhttp://www.blogger.com/profile/01673663821718275900noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2150110231056407497.post-34393073707421624032010-11-17T13:20:00.001+01:002010-11-17T13:43:26.406+01:00Sila faktov / Niektoré body, v ktorých sa Peter Ratkoš nemýliV doterajšom výklade som sa snažil predovšetkým odpovedať na mylné pripomienky Petra Ratkoša, ktorým som bol prinútený uskutočniť hlbší výskum, ktorý však priniesol nové pozorovania. Existuje však niekoľko bodov, v ktorých sa Peter Ratkoš nemýli a ja by som ich nerád prehliadol. Navyše, rozhodol som sa, že budem nekompromisný voči sebe podobne ako som bol nekompromisný voči nemu aj keď som sa tento prístup nenaučil od neho. Peter Ratkoš urobil všetko preto aby odhalil moje najmenšie chyby. Tak sa teda poďme spolu pozrieť na body, v ktorých sa nemýli:<br />
<span class="fullpost"><br />
<p><ol><li><p>Uznávam, že Ljubljana nie je totožná s Nauportusom. Pravdou je, že toto miesto sa nachádza 9 km od Ljubljany (Laibach) a jeho meno je Vrchnik (Ober-Laibach) hneď za Ljubljanou.</p><li><p>Pripúšťam, že Magnus nie je iba epiteton ale osobné meno. Preto v prípade kráľa Bélu I. (svk. Belo I.) som ho nemal prekladať.</p><li><p>Pripúšťam, že názov Nitrawa, ktorý sa vyskytuje v dokumente účelne vyhotovenom biskupom Pilgrimom z Passau v mene pápeža Eugena II., tak ako som objasnil v <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/07/sila-faktov-znami-sufragani-provincie.html">časti V. bode 4</a>, nemá žiadnu spojitosť so slovenskou Nitrou. História stredovekej Nitry preto začína v roku 880.</p></ol></p><p><a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/11/sila-faktov-zaver.html">>>Záver</a> <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/01/sila-faktov-obsah.html">︽Obsah</a> </p></span>martinhttp://www.blogger.com/profile/01673663821718275900noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2150110231056407497.post-82358326732162415152010-11-17T13:12:00.002+01:002010-11-21T14:52:22.429+01:00Sila faktov / Menej dôležité otázky (17 bodov)Na tomto mieste uvádzam zoznam pripomienok, na ktoré Peter Ratkoš kladie vysoký dôraz ale ktoré pramálo súvisia s témou vďaka ich zavádzajúcemu charakteru. Nemôžem si ich však dovoliť prehliadnuť nakoľko by bola ohrozená moja vedecká reputácia.<br />
<span class="fullpost"><br />
<ol><li><p>Nemôžem uviesť Pribinu z Nitravy v zozname údajov týkajúcich sa slovenskej Nitry preto lebo jej geografická poloha na základe dostupných historických zdrojov bola na území Pannonie a Belehradu, ktorý sa nachádzal v Moesii počas vlády Justinianusa I.<a href="#92" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[92]</a><br />
</p><br />
<li><p>Ratkoš uvádza, že som zabudol uviesť pôvodnú Pozsony, dnešnú Bratislavu, v zozname miest, o ktorých existencii pred rokom 1000 existuje písomná zmienka. Verím, že na prvej strane mojej práce <em>Az Ösi Nyitra</em> (časť I. str. 119) prvá poznámka uvádza: <em>"Na území Slovenska existujú tri miesta, o ktorých existuje písomná zmienka pred rokom 1000: ... 2. hlavné mesto krajiny z roku 907 ..."</em> Pre každého obyvateľa Slovenska hlavné mesto znamená Bratislava, Pozsony alebo Pressburg (pozri tiež nasledujúci bod).<br />
</p><br />
<li><p>Je Brezalauspurc Bratislava?</p><p>V súvislosti s prvou písomnou zmienkou o Bratislave, ktorá sa zvykne datovať na rok 907, Peter Ratkoš vysvetľuje, že jej názov Brezalausburch(!) znamená v slovenčine <em>Predslavov hrádok</em> alebo aj <em>hrad Predslava</em>.</p><p>Je naozaj pravdou, že v Salzburských análoch sa v súvislosti s rokom 907 uvádza, že bavorský markíz Luitpold <em>"viedol 4. Júla pri Brezalauspurcu najneúspešnejšiu vojnu"</em>.<a href="#93" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[93]</a> Musíme poznamenať, že Salzburské anály (Iuvavum) neboli originálnym textom ale rekonštrukciou textov z 15. storočia, ktoré vznikli na základe neznámej predchádzajúcej kompilácie textov okolo roku 926, ktoré neboli dobové. Samozrejme, Peter Ratkoš už neuvádza, na základe ktorých predchádzajúcich historikov si utvoril názor, že Brezalauspurc a Bratislava boli tým istým miestom.</p><p>Stotožnenie oboch názvov pochádza z práce dobového historika <a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/Aventinus">Johannesa Aventinusa</a> (1477-1534). Všetko čo sa nachádza v tomto dobovom zdroji sme už citovali vyššie. Napriek tomu, že Aventinus svoje tvrdenie ničím nepodložil uvádza, že Brezalauspurc bol totožný s Bratislavou. Dôveryhodnosť jeho tvrdenia je však ďalej spochybnená podrobnejším preskúmaním iných názvov miest, ktoré sa v jeho práci vyskytujú.</p><p>Napríklad <em>Brünn</em>, ktoré bolo vtedajším sídlom moravského markíza a nazývalo sa v latinčine <em>Brunno</em>, označuje Aventinus ako <em>Brynna</em>. V <em>Conversio</em> umelo vytvoril názov <em>Brynnus</em> z mena <em>Pribina</em> aby ho následne mohol menovať panovníkom <em>Brynna</em>(Brünn). Aventinusovi evidentne neprekážal fakt, že Pribina bol od roku 836 do konca života vazalom Franskej ríše v Pannonii a nie na Morave. V jeho práci <em>Annales Boiorum</em> sa Pribina vždy uvádzal ako panovník Nitry, Bratislavy a Brünn (musíme však poznamenať, že iba vďaka jeho mylnému presvedčeniu, že slovenská Nitra bola Pribinovým mestom).</p><p>Podobne si Aventinus prispôsobil názov mesta <em>Speculum Iuliense</em> v Moesii (význam názvu je "odraz Juliusa" alebo "jaskyňa Juliusa") na <em>Iulii Mons</em>, ktoré nadobúda nový význam "Juliusova hora". Zmena názvu bola nutná z dôvodu aby v duchu latinizácie renesancie mohol zmeniť názov Olomouca na Iulii Mons a následne ho stotožniť s miestom nazývaným Speculum Julii.</p><p>Aventinus používal naivnú metódu pri porovnávaní názvov miest v historických písomnostiach a jeho stotožnenie Brezalauspurcu s Bratislavou nemá žiaden racionálny základ. Takéto stotožňovanie názvov bez pevných a dôveryhodných argumentov nie je ničím iným ako romantizmom.</p><p>Navyše, Aventinus bol prvým historikom, ktorý spochybnil záznamy o bitke pri Bratislave takisto ako Dümmler, ktorého Ratkoš považuje za renomovaného historika. Dümmler začal spochybňovať danú udalosť kvôli chýbajúcim zmienkam o hlavných aktéroch bitky v akýchkoľvek iných dobových písomnostiach.<a href="#94" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[94]</a></p><p>Dümmlerovu dobre premyslenú argumentáciu môžeme doplniť tým, že záznam o bitke pri Bratislave je v Aventinusových písomnostiach z vojenského hľadiska nezmysel. V jeho zápise bavorská armáda napadla Maďarov v troch skupinách zoradených vedľa seba. Jedna časť armády postupovala pozdĺž pravého toku Dunaja, druhá pozdĺž ľavého toku a tretia časť sa plavila na lodi v smere toku. Toto je zaiste veľmi pôsobivý opis mohutnej armády, ktorý by však súčasne znamenal rozsudok smrti pre útočiacu armádu. Takéto zoskupenie by totiž umožňovalo maďarskej armáde v plnej sile postupne poraziť jednotlivé časti bavorskej armády, ktoré sa nemohli navzájom podporiť. Odhliadnuc od faktu, že úsek Dunaja medzi Mlynskou dolinou a hradom v Bratislave bol medzi pohorím a riekou sotva širší ako sto metrov. V prvej poznámke mojej práce <em>Az Ősi Nyitra</em> som napriek Petrovmu Ratkošovmu obvineniu uviedol Bratislavu ako hlavné mesto krajiny v zozname miest založených pred rokom 1000 ale teraz tento svoj omyl beriem späť lebo bitka pri Bratislave v roku 907 sa nemohla uskutočniť.</p><p>Vďaka ďalším pripomienkam Petra Ratkoša sa moja pozornosť sústredila na skutočnosť, že tradičná viera v to, že Bratislava a Brezalauspurc sú totožné mestá sa nezakladá na historických faktoch. Vo svojom pôvodnom tvrdení som nespochybňoval to, že sa bitka uskutočnila ale miesto jej konania.</p><li><p>Benedeka Szőlősiho, autora <em>Cantus Catholici</em>, nemôžeme považovať za historika. V roku 1655 vydal hymnický zborník piesní pre slovenských katolíkov z Ostrihomskej diecézy a navyše kedykoľvek bolo potrebné prekladal maďarské hymny do praslovenkého jazyka.<br />
</p><p>Som naozaj vďačný Petrovi Ratkošovi za to, že ma upozornil na ďalšiu osobu, ktorá patrí do skupiny ľudí, ktorí pátrali po stopách Veľkej Moravy v Pannonii a ako sme ukázali, Szőlősi si počínal správne lebo územie medzi riekami Sáva a Dráva, ktoré bolo súčasťou pôvodnej Pannonie, skutočne patrilo do Veľkej Moravy.<a href="#95" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[95]</a><br />
</p><p>Samozrejme, namiesto Szőlősiho mohol Peter Ratkoš citovať skutočného historika, ktorý sa zaoberal Moravou, ak však bolo jeho úmyslom vôbec nejakého nájsť ešte pred Timonom. Mohol to byť napr. Petrus Razanus, ktorý počas vlády kráľa Mateja Huňadyho (maď. Mátyás Hunyadi) napísal <em>Epitome Rerum Hungaricum</em>. V tejto knihe píše, že Svätopluk bol Sarmat čím myslel, že sa jeho územie nachádzalo medzi riekami Dunaj a Tisa, od rieky Ipeľ až po sútok Drávy s Dunajom.<a href="#96" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[96]</a><br />
</p><br />
<li><p>Podľa Petra Ratkoša som pri písaní histórie o kráľovstve Kvádov citoval Andrása Alföldiho a (iba) čiastočne Oldřicha Pelikána. Pravdou je, že Alföldiho som citoval dvakrát a Pelikána desaťkrát!<br />
</p><br />
<li><p>Je príznačné, že Peter Ratkoš zdôrazňuje fakt, že nezanedbateľný počet pôvodného obyvateľstva, ktoré obývalo územie pred Avarmi, na tomto území zostalo naďalej ale súčasne odmieta pripustiť že by sa mohlo jednať aj o zbytky Longobardov. Tvrdí, že je nemožné aby zbytky Longobardov prežili až do 9. storočia. Ako však potom vysvetlí, že nitriansky biskup Wiching bol Ostrogót ak Ostrogóti opustili územie už v roku 489 tj. dávno pred Longobardami?<br />
</p><br />
<li><p>O nálezoch vo Výčapoch-Opátovciach.</p><p>Peter Ratkoš predkladá tieto nálezy ako dôkaz toho, že Slovania sa na území vyskytovali pred Avarmi.<br />
</p><p>Anton Točík, ktorý je objektívne slovenským archeológom a ktorého sme niekoľkokrát citovali, však v slovenskej historickej syntéze z roku 1971 o nálezoch z Výčapov-Opatoviec píše: <em>"Otázka pôvodu podunajského typu nie je za dnešného stavu bádania riešiteľná ale zdá sa, že táto keramika v Karpatskej kotline má svoj pôvod už v náleziskách prešovského typu na východnom Slovensku v 4. a 5. storočí."</em><a href="#97" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[97]</a> Preto tieto nálezy nedokazujú to čo by si Peter Ratkoš želal.<br />
</p><br />
<li><p>Franský cisár Ľudovít I. Pobožný (814-840) rozdelil provinciu Friaul (ktorú Ratkoš nazýva Furland) v roku 828.<a href="#98" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[98]</a> Je pravdepodobné, že provincia bola opäť zjednotená markízom Berengárom (888-924). Dôsledok je, že je nepravdepodobné aby bola provincia v roku 865 predmetom delenia.<br />
</p><br />
<li><p>Poloha údajného ostrova "Starduna" (tj. Starý Dunaj), odhliadnuc od toho či už bol na severe alebo na juhu od Püspöki, nebola rozhodujúcim faktorom pri premiestnení hlavného toku Dunaja ako ani otázky či sa Žitný ostrov nachádzal pod alebo nad Dunajom preto lebo v predmetnom dokumente sa neuvádza <em>Star- alebo Star(á)Duna</em> ale <em>Scar Duna</em> tj. <em>Szár Duna</em> vo význame lysý ako napr. Szár László - Laco Lysý.<a href="#99" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[99]</a><br />
</p><br />
<li><p>Peter Ratkoš ma obvinil z nekonzistentnosti. Tvrdí, že som napísal, že Mojmír ustanovil Pribinu panovníkom Nitry. Predmetné miesto sa nachádza na str. 130 v <em>Az Ősi Nyitra</em>. Žial, tak ako sa často stáva, prehliadol dôležitú vetu: <em>"Tradičný výklad spája Pribinu so slovenskou Nitrou."</em> O niekoľko riadkov neskôr kladiem otázku: <em>"Sme si istí, že to bola práve Morava kam Pribinova Nitra patrila?"</em><br />
</p><br />
<li><p>Gyula László, profesor archeológie na Univerzite v Budapešti, zreteľne vo svojej známej práci uvádza <em>"A kettős honfoglalásról"</em><a href="#100" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[100]</a> tj. že zakladá svoje pozorovania na archeologických nálezoch a nie na kronike Simona Kézaia ako tvrdí Peter Ratkoš.<br />
</p><br />
<li><p>Nielen bavorský geograf presvedčil Győrgy Szklenára v roku 1784, profesora Imre Bobu v roku 1971 a mňa v roku 1979 o tom, že sa Veľká Morava nachádzala na území Sirmia ako by chcel Peter Ratkoš tvrdiť ale presvedčil nás dlhý zoznam dobových údajov vrátane presných geografických máp. Približne 23 z týchto historických zdrojov som prezentoval na konferencii, ktorá sa konala 25. marca 1977 a ktorej sa Peter Ratkoš takisto zúčastnil ale samozrejme nebol veľmi nadšený z toho čo si musel vypočuť. (medzičasom som publikoval zoznam dôkazov vo forme krátkej štúdie <em>"Nagymorávia fekvése" (O polohe Veľkej Moravy)</em>, ktorá sa objavila v niekoľkých vydaniach. Pozri obsah <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/08/sila-faktov-o-umiestneni-velkej-moravy.html">kapitoly VI.</a>)</p><br />
<li><p>Veľká Morava, ktorá ešte nebola pokresťančená je totožná s krajinou Svätopluka a Rastislava. Rastislav žiadal o vyslanie vierozvestcov aby skonvertoval poddaných.<br />
</p><br />
<li><p>Spustošená krajina, ktorú spomína Orosius, sa nenachádzala medzi riekami Dunaj a Tisa ale skôr medzi riekami Dráva a Sáva preto lebo ju Orosius umiestňuje medzi Karantániu a Bulharsko.<br />
</p><br />
<li><p>V prípade Nitry by sme mali hovoriť o súvislom osídlení nielen od obdobia Veľkej Moravy ale od začiatku obdobia Keltov.<br />
</p><br />
<li><p>Rehoľné meno svätého Svorada (lat. Zoerardus) bolo András (Andrej). Z pohľadu stručnej histórie Nitry je nepodstatné ako sa jeho meno vyslovovalo v 11. storočí.<br />
</p><br />
<li><p>Som prekvapený z názoru Petra Ratkoša na svojich kolegov výskumníkov. Ohľadom výsledkov Imre Bobu, profesora na Štátnej univerzite vo Washingtone, uvádza: <em>"úplne chybné hypotézy"</em>. Napriek tomu však od publikovania knihy Imre Bobu v roku 1971 za uplynulých 7 rokov nebol schopný vyvrátiť žiadne z jeho tvrdení!<a href="#101" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[101]</a><br />
</p><br />
</ol><p><a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/11/sila-faktov-niektore-body-v-ktorych-sa.html">>>Niektoré body, v ktorých sa Peter Ratkoš nemýli</a> <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/01/sila-faktov-obsah.html">︽Obsah</a> </p><hr><p><a name="92" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[92]</a> Pod Pannoniou za vlády Justinius I myslíme pôvodnú Pannoniu Secunda a Civitas Bacensis. Posledne uvedené označuje pôvodné panstvá Bács, Bodrog a Csongrád. Pre historické zdroje týkajúce sa geografických údajov o Nitrave pozri časť II bod 6 v mojej práci o polohe Veľkej Moravy. (Bibliografické údaje sa nachádzajú v <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/08/sila-faktov-o-umiestneni-velkej-moravy.html">časti č. VI.</a> hneď za úvodom). </p><p><a name="93" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[93]</a> <em>"Bellum pessimum fecit ad Brezalauspurc IIII nonas lulii."</em> - Annal. Iuvavenses Max. ad annum 907. – <b>MMFH. I.</b> 131. </p><p><a name="94" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[94]</a> <b>DÜMMLER, E.</b>: <em>Geschichte des Ostfränkischen Reiches</em> 1888. III. 548. Ortvay nedokázal vyvrátiť argumentáciu Dümmlera. Cf.<b>ORTVAY T.</b>: <em>Pozsony város története (História mesta Bratislava)</em> I. 60 </p><p><a name="95" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[95]</a> </p><p><a name="96" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[96]</a> </p><p><a name="97" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[97]</a> <b>SLOVENSKO I. – DEJ</b> 165 </p><p><a name="98" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[98]</a> <b>ANNALES REGNI FRANCORUM</b> ad annum 828 - <b>MMFH. I.</b> 52. </p><p><a name="99" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[99]</a> <em>Stará Duna</em> - vo význame Starý Dunaj - bolo údajné stredoveké slovanské pomenovanie úseku Dunaja medzi Podunajskými Biskupicami a Dunajskou Lužnou vychádzajúce z chybného čítania dokumentu. Tento omyl je pripisovaný Gusztávovi Wenczelovi z roku 1862 (AUO. III. 28). V jeho zbierke dokumentov sa nachádza prevod práv opáta Pannonhalma z roku 1262 (Phalmi rendi lt. Capsa. 43. V.), v ktorom čítame v súvislosti so spomínaným názvom: <em>"quandam insulam Stara Duna vocatam. . ."</em> Tieto údaje boli prevzaté slovenskou historiografiou a históriou lingvistiky. Pongrác Sörös už v roku 1903, v čase nového vydania kritického dokumentu, poukázal na paleografické problémy vo Wenczelovom porozumení textu. (PRT. II. 320. No. 55.) Poukazuje na to, že slovo <em>Stara</em> sa v dokumente nenachádza. Na jeho mieste je kratšie slovo, ktoré identifikoval ako <em>Star</em> aj kvôli tomu lebo nebol úplne mimo vplyvu Wenczela. Aj keď je Sörösova verzia bližšie k originálu, stále nie je správna. Experti na stredoveké dokumenty sú si veľmi dobre vedomí toho, že v dokumentoch z 13. storočia a iných písomnostiach je kurzíva - c - totožná s písmenom - t -. Správna verzia závisí od kontextu. Wenczel neporozumel kontextu a tak zmenil text na <em>Stara</em>. Sörösova korekcia - <em>Star-Duna</em> - takisto nedáva zmysel. Preto sme začali skúmať neskoršie písomnosti týkajúce sa toho istého ostrova, v ktorých je použitý odlišný spôsob písania - c - a - t - aby sme mohli definitívne vyriešiť tento problém. Nakoniec sme sa dopracovali ku kapitole o Pozsony note o. lt. 33-2-5 v dokumente z roku 1421 s názvom <em>'Insula Sarduna'</em>. Na základe geografických údajov z dokumentu, meno ostrova prináleží ostrovu uvedenom v dokumente z roku 1262. Predmetný ostrov bol <em>Sarduna</em>. Okamžite vyvstala otázka či v latinskom dokumente z roku 1421 výslovnosť 's' zodpovedá maďarskému 's' alebo 'sz'. S pomocou dokumentu z roku 1262, v ktorom sa nachádza písané 'sc' a dokumentu z roku 1421 obsahujúcom písané 's', vieme s istotou, že jeho správna výslovnosť je 'sz'. Toto 'sc' obaja Wenczel aj Sörös nesprávne interpretovali ako 'st'. 'sc' je ale viac podobné 'sz' ako je možné vidieť pri mnohých maďarských archaizmoch ako napr. <em>scerelmetes</em>, <em>scegin</em>, ktoré vyslovujeme <em>szerelmetes</em>, <em>szegin</em> (<b>PAIS</b>: <em>Ősmagyar olvasókönyv</em> 70) a v 13. storočí bolo používané namiesto 'sz'. Názov <em>'Scar Duna'</em> vyslovovaný ako <em>'Szarduna'</em> je už omnoho zrozumiteľnejší. Slovo <em>'szar'</em> tak ako sme uviedli v texte v pôvodných písomnastiach znamenal <em>'lysý'</em>, <em>'pustý'</em>, napr. <em>Szárhegy </em>(hora bez stromov), <em>Szár László</em>(Laco bez vlasov) apod. <em>Szár Duna</em> bol preto názov ramena Dunaja alebo v našom prípade meno ostrova uprostred Dunaja, ktorý bol bez kríkov a stromov. (pre ďalší význam slova <em>'szár'</em> pozri Kálmán Béla: <em>Nevek világa</em>. Budapest 1973. 159 a FNEtSz 596). Výslovnosť <em>Stará Duna</em> pre písané spojenie <em>Scar Duna</em> je chybná a výsledkom silenej interpretácie textu a preto je aj neudržateľná. </p><p><a name="100" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[100]</a> AÉ Budapest 1970. 161-190 </p><p><a name="101" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[101]</a> Peter Ratkoš rozšíril svoje nepravdivé tvrdenia prostredníctvom bulvárnych časopisov spôsobom akoby Imre Boba a tí, ktorí s ním súhlasia nemali oporu v dobových historických zdrojoch ale iba v neskorších menej dôveryhodných záznamoch. Príkladom môže byť jeho článok, ktorý sa objavil v Bratislavskom večerníku 8. januára 1982 na strane č. 8 s presvedčivým názvom: <em>"Veľká Morava bola na našom území. Presvedčivé argumenty proti názorom pseudovedcov"</em>. </p></span>martinhttp://www.blogger.com/profile/01673663821718275900noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2150110231056407497.post-4665287841540294372010-11-13T22:21:00.004+01:002010-11-21T14:35:05.541+01:00Sila faktov / O dvoch dôležitých sporných otázkach<a name="1"><b>1. Je správne považovať Moravu za centrum periodizácie dejín ?</b></a><br />
<p>Pred niekoľkými rokmi slovenská historiografia zaviedla novú metódu periodizácie dejín, ktorá je spomínaná aj v Petrovom Ratkošovom texte. Aj kvôli tomu som považoval za potrebné zmieniť sa o tejto téme. Podstatou novej metódy periodizácie je, že historické udalosti stredovekej strednej Európy sú rozdelené dvomi časovými hranicami a súhrne označené ako Veľkomoravské obdobie. Obdobie Veľkej Moravy je preto rozdelené na tri dôležité obdobia:<br />
<dl><dt><em>"Rané obdobie Veľkej Moravy"</em></dt>
<dd>ktoré sa podľa slovenskej historiografie začína koncom sťahovania národov na začiatku 6. storočia</dd>
<dt><em>"Obdobie Veľkej Moravy"</em></dt>
<dd>ktoré sa začína rozpadom Avarského kaganátu v Európe a končí bitkou pri "Bratislave" (presnejšie Brezaulauspurcu) (tj. 796-907). Toto obdobie môže byť ďalej zúžené na obdobie od vyhnania Pribinu (okolo roku 833) po smrť Svätopluka (894) teda celkovo na šesť dekád.</dd>
<dt><em>"Neskoré obdobie Veľkej Moravy"</em></dt>
<dd>ktoré sa začína bitkou pri Brezaulauspurcu a končí korunováciou kráľa Štefana (tj. 907-1000)</dd> </dl></p><span class="fullpost"><br />
<p>V žiadnom prípade by sme nechceli upierať slovenskej historiografii právo nazývať určité obdobia názvami, ktoré sú vhodnejšie z jej uhla pohľadu. Pripomienka sa týka použitia novej terminológie, ktorá zapríčiňuje to, že významné obdobia európskej ako aj lokálnej histórie sa úplne vytrácajú.<br />
</p><p>Vrámci Karpatskej kotliny je možné nazývať celé 9.storočie obdobím Veľkej Moravy. Samozrejme, bezpochýb by sme pri troche snahy našli všeobecnejšie a vhodnejšie pomenovanie. Avšak názov <em>"Rané obdobie Veľkej Moravy"</em> je úplne nevhodný pre označenie Avarského kaganátu, ktorý existoval v období medzi rokmi 567 a 796/805 na území Karpatskej kotliny. Podobne názov <em>"Neskoré obdobie Veľkej Moravy"</em> je nevhodné označenie pre obdobie príchodu Maďarov do domoviny a budovanie vlastného štátu (medzi 894 a 1000). Štyri roky z histórie budovania Českého štátu kedy Moravania boli závislí na Čechoch nás ešte neoprávňuje nazývať ich "obdobím". V tom čase bolo založenie českého rodu Přemyslovcov významnou hybnou silou historických udalostí.<br />
</p><p>Vhodnejšie označenie historických období v Karpatskej kotline by preto bolo nasledovné: Avarské obdobie, Veľkomoravské obdobie, Príchod Maďarov do domoviny alebo Obdobie Arpádovcov apd. Názvy takýchto "období" objektívne odrážajú historické udalosti ale z celkového pohľadu európskej histórie stále zostávajú nevhodné.<br />
</p><a name="2"><b>2. Otázka presnosti štatistických údajov v posledných dvoch slovenských historických syntézach (1961 a 1971).</b></a><br />
<p>Vyššie spomínaná nová slovenská periodizácia dejín nie je iba prezentáciou povrchnosti ale demonštráciou úsilia o zmenu pohľadu vedeckého výskumu na históriu v jej samotných základoch. Neustály dôraz kladený na Veľkú Moravu ako centrum výskumu minimalizuje v očiach verejnosti dôležitosť iných historických udalostí a navyše má negatívne dopady na výskum samotný. Keďže sme o konkrétnych negatívnych dopadoch už písali v <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/03/sila-faktov-prepojenie-medzi.html">časti II. bode 3</a>, teraz, tj. v <a href="#tab IV.">tab č.4</a>, uvedieme iba údaje zo syntéz z rokov 1961 a 1971, povšimnutiahodné štatistiky a ich porovnanie.<a href="#91" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[91]</a><br />
</p><p>Pri skúmaní štatistík zo spomínaných syntéz musíme s určitosťou začať pri merateľných veličinách. Tieto veličiny sa týkajú dĺžky obdobia v rokoch, ktoré predmetné národy strávili na území Karpatskej kotliny. Je výhodnejšie začať práve porovnaním týchto období lebo poskytuje minimálny priestor pre nesúhlas. Vo výsledkoch nebudú veľké rozdiely dokonca ani vtedy ak by sa niektorí výskumníci rozchádzali v názore na dĺžku osídlenia územia jednotlivými národmi. Druhý merateľný faktor je čas, ktorý by sme radi strávili predstavovaním predmetných národov. Keďže by sme radi zamerali našu pozornosť na historickú diskusiu, úmyselne prehliadneme archeologické údaje pri skúmaní štatistík syntézy z roku 1971.<br />
</p><p>Údaje z <a href="#tab IV.">tab č.4</a> jasne poukazujú na to, že v období medzi vydaním oboch slovenských syntéz, nastal nezanedbateľný pozitívny pokrok na poli historického výskumu. Toto je azda najviac viditeľné najmä v menšom dôraze kladenom na obdobie Veľkej Moravy. V roku 1961 bola dĺžka obdobia nadhodnotená o 1446.9% čo predstavuje 15 násobok skutočných údajov. V roku 1971 odhad klesol na 1125.7% tj. na 11 násobok. Nesúlad s odhadmi a historickými údajmi zostáva však naďalej veľmi vysoký čo je zjavné najmä na území kde si slovenskí historici želajú vidieť stopy osídlenia Slovanov!<br />
</p><p>Nasledujúce tabuľky si kladú za úlohu skoncentrovať pozornosť čitateľa, ktorému by mali byť predmetné otázky už objasnené, na obdobie staroveku a raného stredoveku a upriamiť jeho pozornosť dobudúcna. Tabuľky ponúkajú prehľad pomerov období osídlenia Karpatskej kotliny Hunmi, Avarmi, Germánmi a Veľkomoravanmi.<br />
</p><p><center><a name="tab IV.">tab č.4</a></center><br />
<table border="1" style="text-align: right; border: medium none; border-style: none solid solid; border-color: -moz-use-text-color windowtext windowtext; border-collapse: collapse;"><caption>1. dĺžka obdobia ovládnutia Karpatskej kotliny štátotvorným národom</caption>
<tr> <th></th> <th>Kvádi</th> <th>Góti</th> <th>Longobardi</th> <th>Huni</th> <th>Avari</th> <th>Veľkomoravania</th> <th>Spolu</th></tr>
<tr> <th>od</th> <td>21</td> <td>406?</td> <td>489</td> <td>379</td> <td>568</td> <td>833</td> <td>21</td> </tr>
<tr> <th>do</th> <td>406-489<a href="#*" style="vertical-align:super;font-size:x-small">*</a></td> <td>489</td> <td>568</td> <td>454</td> <td>805</td> <td>894</td> <td>894</td> </tr>
<tr> <th>počet rokov</th> <td>385-468</td> <td>83</td> <td>79</td> <td>75</td> <td>237</td> <td>61</td> <td>873</td></tr>
</table><p><a name="*" style="vertical-align:super;font-size:x-small">*</a> Kvádi pod vládou Hunov od roku 406.<br />
</p><table border="1" style="text-align: right; border: medium none; border-style: none solid solid; border-color: -moz-use-text-color windowtext windowtext; border-collapse: collapse;"><caption>2. počet riadkov venovaným histórii národov v syntézach</caption>
<tr> <th></th> <th>Kvádi</th> <th>Góti</th> <th>Longobardi</th> <th>Huni</th> <th>Avari</th> <th>Veľkomoravania</th> <th>Spolu</th></tr>
<tr> <th>1961</th> <td>20</td> <td>12</td> <td>-</td> <td>5</td> <td>22</td> <td>1271</td> <td>1330</td> </tr>
<tr> <th>1971</th> <td>373</td> <td>52</td> <td>5</td> <td>31</td> <td>43</td> <td>1462</td> <td>1966</td> </tr>
</table><table border="1" style="text-align: right; border: medium none; border-style: none solid solid; border-color: -moz-use-text-color windowtext windowtext; border-collapse: collapse;"><caption>3. údaje v percentách</caption>
<tr> <th></th> <th>Kvádi</th> <th>Góti</th> <th>Longobardi</th> <th>Huni</th> <th>Avari</th> <th>Veľkomoravania</th> <th>Spolu</th></tr>
<tr> <th>1961</th> <td>1.5</td> <td>0.9</td> <td>-</td> <td>0.3</td> <td>1.6</td> <td>95.5</td> <td>100</td> </tr>
<tr> <th>1971</th> <td>18.9</td> <td>2.6</td> <td>0.2</td> <td>1.5</td> <td>2.1</td> <td>74.3</td> <td>100</td> </tr>
</table><table border="1" style="text-align: right; border: medium none; border-style: none solid solid; border-color: -moz-use-text-color windowtext windowtext; border-collapse: collapse;"><caption>4. podiel období ovládanutia Karpatskej kotliny v percentách</caption>
<tr> <th></th> <th>Kvádi</th> <th>Góti</th> <th>Longobardi</th> <th>Huni</th> <th>Avari</th> <th>Veľkomoravania</th> <th>Spolu</th></tr>
<tr> <th></th> <td>41.8</td> <td>9.0</td> <td>8.5</td> <td>8.1</td> <td>27.5</td> <td>6.6</td> <td>100</td> </tr>
</table><table border="1" style="text-align: right; border: medium none; border-style: none solid solid; border-color: -moz-use-text-color windowtext windowtext; border-collapse: collapse;"><caption>5. nadhodnotenie v percentách</caption>
<tr> <th></th> <th>Kvádi</th> <th>Góti</th> <th>Longobardi</th> <th>Huni</th> <th>Avari</th> <th>Veľkomoravania</th> <th>Spolu</th></tr>
<tr> <th>1961</th> <td>3.5</td> <td>10.0</td> <td>-</td> <td>3.7</td> <td>5.8</td> <td>1446.9</td> <td>-</td> </tr>
<tr> <th>1971</th> <td>45.0</td> <td>29.0</td> <td>2.3</td> <td>18.5</td> <td>7.6</td> <td>1125.7</td> <td>-</td> </tr>
</table></p><p><a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/11/sila-faktov-menej-dolezite-otazky-17.html">>>Menej dôležité otázky (17 bodov)</a> <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/01/sila-faktov-obsah.html">︽Obsah</a> </p><hr><p><a name="91" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[91]</a> bibliografické údaje syntéz viď. <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/03/sila-faktov-kedy-sa-objavili-slovania.html#11">poznámku č. 11</a><br />
</p></span>martinhttp://www.blogger.com/profile/01673663821718275900noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2150110231056407497.post-56678185316320656862010-11-07T23:34:00.002+01:002010-11-21T12:49:18.995+01:00Sila faktov / V súvislosti so stredovekou NitrouChvíľu som v súvislosti s pripomienkami Petra Ratkoša rozmýšlal o tom či bolo naozaj nevyhnutné pridávať poznámky do časti III v mojej práci <em>"Az Ősi Nyitra"</em>. Väčšina jeho pripomienok by si totiž vyžadovala priestor pre dlhšiu odpoveď ako moja krátka história Nitry vôbec mohla poskytnúť. Takisto pripomienkuje niektoré veci, ktoré som nikdy neuviedol. Napriek tomu, niektoré z nich je dobré spomenúť.<br />
<span class="fullpost"><br />
<dl><dt><b>1. Ktoré témy nepatria do histórie Nitry?</b></dt>
<dd><p>Podľa môjho názoru, nasledujúci zoznam obsahuje témy, ktoré by chcel Peter Ratkoš do histórie zahrnúť: História založenia opátstva v Hronskom Beňadiku, majetky dynastie Arpádovcov a úloha správcov hradu v štáte. Každá z týchto tém by si vyžiadala prácu minimálne tak dlhú ako tri kapitoly <em>"Az Ősi Nyitra"</em>. Z uvedených dôvodov som nemohol písať o verejnej správe mesta, histórii opátstva na Zobore a histórii dekanátu svätého Emmeráma. O čom som mohol písať? Iba o meste, ktoré sa postupne odčlenilo od sídla správcu a postupne sa stalo samosprávnou komunitou so súdom.</p><center>
<a href="http://lh6.ggpht.com/_GAA2ut2iv8Q/TKGyrVQ3tSI/AAAAAAAADZQ/3CoiaybYd0g/s512/Image041.jpg"><img src="http://lh6.ggpht.com/_GAA2ut2iv8Q/TKGyrVQ3tSI/AAAAAAAADZQ/3CoiaybYd0g/s512/Image041.jpg" height="300"></a>
<p>Zámok rodu <a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Prince_Gustav_of_Thurn_and_Taxis">Thurn und Taxis</a> a opátstvo sv. Emmeráma v Regensburgu</p></center>
</dd>
<dt><b>2. Nepravdivé obvinenia</b></dt>
<dd><p>Peter Ratkoš ma obviňuje z tvrdenia, ktoré je opačné ako to, ktoré som uviedol. Podľa neho som napísal, že do mesto Nitra a jeho okolia <em>"sa vrátil život iba s príchodom prisťahovalcov (myslené Maďarov)"</em>. Ja som vpodstate uviedol, čo by ho malo potešiť, že by nebolo historicky správne z mojej strany tvrdiť, že súvislosť slovanského osídlenia bola prerušená v 10.storočí.<a href="#87" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[87]</a> Ak je jeho námietka nesprávna, potom by aspoň jeho obvinenie malo byť čestné!</p></dd>
<dt><b>3. Aká je pravda o nápise na minci Breslawa Civitas?</b></dt>
<dd><p>Škoda, že vedomosti Petra Ratkoša o numizmatike sú ohraničené iba územím Uhorska. Ak by poznal históriu nápisu <b>(P)REZLAWA CIVITAS</b> na minciach, potom by určite vedel, že tieto mince boli falošné, vyrobené za hranicami ako pokus okopírovať známe platidlo kráľa svätého Štefana za účelom ich použitia mimo Karpatskej kotliny. Preto lokálna literatúra súvisiaca s <b>(B)RESLAWA CIVITAS</b>, ktorá by rada navodila dojem, že Pozsony sa v XI. storočí nazývala Bratislava, zostáva naďalej v kategórii rozprávok, bájí a mýtov.<a href="#88" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[88]</a></p></dd>
<dt><b>4. Aký je rozdiel medzi <em>káliz</em> a <em>száznagy</em>?</b></dt>
<dd><p>Je prekvapujúce, že Peter Ratkoš, odborník na stredovek, nevidí rozdiel medzi funkciou <em>káliz</em> a <em>száznagy</em>. <em>Káliz</em> bol kráľovský pokladník. Písomnosť pochádzajúca z roku 1111 z opátstva na Zobore jasne uvádza: <em>"Porcus, qui tunc centurio erat"</em> - (Porcus, ktorý bol vtedy centúrion (száznagy)).<a href="#89" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[89]</a> Centúrióni, tak ako sa zhodli Matúš Kučera a György Györffy, boli velitelia vyšších kráľovských správcov, úradníkov a vyberačov daní, ktorí boli rozdelení do skupín po 100 v desiatkovej číselnej sústave.<a href="#90" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[90]</a> Centúrión preto nebol nadriadený <em>káliza</em>, ako Peter Ratkoš uvádza, ale v danom kontexte dozorca nad stovkou platiteľov dane v Nitre. Toto však nevylučuje možnosť, že centúrión Porcus, potom ako si splnil svoju povinnosť, mohol ďalej vystupovať ako <em>káliz</em>! </p></dd>
<dt><b>5. O Peregrinusovi, prvom známom sudcovi v Nitre.</b></dt>
<dd><p>Peter Ratkoš uvádza, že som sa nezmienil o mestskom sudcovi Peregrinusovi. Žiaľ, vyzerá to tak, že nečítal moju prácu: <em>Az Ősi Nyitra</em> lebo vo štvrtom odstavci na strane 137 v 12 riadkoch uznávam prínos Peregrinusa, ktorý mal dôležitú úlohu udržať právo v meste v čase keď sa mesto stávalo nezávislým.</p></dd>
<dt><b>6. Bez dôkazu neexistuje dôvod na argumentáciu.</b></dt>
<dd><p>Ratkoš bez dôkazu tvrdí, že bazilika Svätého Emmeráma sa nenachádzala v dolnom hrade a preto bola v meste.</p></dd>
<dt><b>7. Založenie nitrianskej diecézy.</b></dt>
<dd><p>V mojej krátkej práci som dostatočne vysvetlil okolnosti týkajúce sa druhého založenia nitrianskej diecézy, tj. obdobie Arpádovcov. Poukázal som takisto nato, že je veľmi ťažké nájsť zhodu v názoroch na čas vzniku. A to je dôvod prečo Peter Ratkoš namieta, že diecéza bola založená počas vlády Svätého Ladislava (1077-1095). Okolo roku 1100, kráľ Koloman zvaný Učený, v kapitole 22 svojej Knihy zákonov I. kategoricky uvádza, že Nitra v danom čase bola iba veľkým dekanátom, tvrdenie, ktoré by mal Peter Ratkoš vyvrátiť a zjavne tak nespravil. Preto je jeho námietka neoprávnená a takisto zbytočná keďže som sa predtým zmienil aj o takomto názore.</p></dd>
<dt><b>8. Gáň a Biskupova dedina, ktorá sa stala Dolnou Stredou.</b></dt>
<dd><p>Gáň a <em>Villa episcopi</em> (význam: <em>biskupova dedina</em>, püspök falva alebo Püspöki) - v protiklade s tvrdením Petra Ratkoša - nebola jedna dedina ale dve oddelené dediny. Toto je takisto evidentné z texu dokumentu, ktorý uvádza, že na hranici <em>"de villa Gan in villa episcopi"</em>, medzi dedinou Gáň a biskupovou dedinou bol v nejakej priehlbine rybník, ktorý sa volal Cipikas. Dokument uvádza, že Gáň patril hradu Hlohovec, odkiaľ je meno majiteľa pozemkov biskupovej dediny zjavné z názvu dediny a iné vysvetlenie neexistuje. </p><p>V <a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoborsk%C3%A9_listiny">dokumente o majiteľoch zoborského opátstva</a> z roku 1113, zmienka o dedine spomínanej ako susedná k dedine Gáň, <em>Villa episcopi</em> - Biskupova dedina - zostáva až doteraz nejasná. Oficiálne dokumenty doteraz uvádzali, že bola časťou dediny Gáň. Peter Ratkoš iba opakuje tento známy názor. Ja som rozpoznal neudržateľnosť tohto tvrdenia v čase písania <em>Az Ősi Nyitra</em> a to je aj dôvod prečo som ju považoval za samostatnú dedinu. Vtedy som však ešte neodpovedal na otázku, ktorému biskupovi dedina patrila a kde sa nachádzala. </p><p>Vďaka pripomienkam Petra Ratkoša som však začal podrobnejšie skúmať geografické hranice dediny Gáň. Vtedy som si všimol, že Gáň je susednou dedinou dnešnej <a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/Doln%C3%A1_Streda">Dolnej Stredy</a> vo vzdialenosti 12km. Táto dedina bola dávnym majetkom Ostrihomského arcibiskupstva. Avšak jej názov, ktorý označuje deň konania trhu, nemôže pravdepodobne pochádzať zo skoršieho obdobia ako sú posledné tri desaťročia 12. storočia a pravdepodobnejšie označuje zvyk zo začiatku 13. storočia. Teda v čase kedy bol napísaný dokument z roku 1113, ktorý spomína založenie obce, táto obec ešte nezískala právo usporiadavať trhy, od ktorých sa mohol odvodiť jej neskorší názov. V dokumente je iba zmienka o tom, že majiteľom dediny je ostrihomský arcibiskup v latinčine - <em>villa (archi) episcopi</em>. Dedina sa mohla premenovať na Szerdahely až potom ako získala právo usporiadavať trhy počas stredy. Preto môžeme oprávnene tvrdiť, že dedina nazývaná Biskupova dedina, spomínaná v listoch biskupského opátstva z roku 1113 bola tá istá dedina, ktorá bola ostrihomskému arcibiskupovi neskôr známa ako Vágszerdahely (Dolná Streda). </p></dd> </dl><p><a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/11/sila-faktov-o-dvoch-dolezitych-spornych.html">>>O dvoch dôležitých sporných otázkach</a> <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/01/sila-faktov-obsah.html">︽Obsah</a> </p><hr><p><a name="87" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[87]</a> <em>Az Ősi Nyitra...</em> Irodalmi szemle, 1976. 133-134<br />
</p><p><a name="88" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[88]</a> Cf.: <b>GYÖRFFY GYÖRGY</b>: <em>István király és műve.</em> (Kráľ Štefan a jeho práce) Gondolat, Budapest 1977. 340. A szakirodalom 567.<br />
</p><p><a name="89" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[89]</a> <b>MARSINA RICHARD</b>: <em>Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae.</em> Tom. I. Bratislava 1971. 63. old. 35. sor<br />
</p><p><a name="90" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[90]</a> <b>KUČERA, MATÚŠ</b>: <em>Desatinná a stotinná organizácia obyvateľstva....</em> Historické štúdie XI. (1966) 70-71. a <b>GYÖRFFY GYÖRGY</b>: <em>A tizes és százas szervezet.</em> (Organizácia podľa desiatkovej sústavy) MTA. II. Oszt. Közl. 22 (1973) 57-64. a <b>Ibid.</b>: <em>István király és műve</em> (Kráľ Štefan a jeho práce) cf. (Footnote 88.) 454<br />
</p></span>martinhttp://www.blogger.com/profile/01673663821718275900noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2150110231056407497.post-13916687732846314462010-08-24T16:31:00.004+02:002010-11-17T13:41:01.019+01:00Sila faktov / O umiestnení Veľkej Moravy(Vynechané. Pozri dôvody v nasledujúcej kapitole.)<br />
<span class="fullpost"><br />
<p>Peter Püspöki Nagy je slovenský historik, ktorý rozvíjal myšlienku pôvodne vyslovenú maďarským historikom Imre Bobom v práci <em><a href="http://www.jstor.org/pss/2846382">Moravia's History Reconsidered: A Reinterpretation of Medieval Sources</em></a> z roku 1971. Podľa nej sa raný mocensko-politický útvar Slovanov z 9.storočia nazývaný Veľká Morava sformoval na juhovýchode Východofranskej ríše s centrom pri starovekom Sirmiu (Sremská Mitrovica) odkiaľ postupne expandoval do Karpatskej kotliny počas vlády kniežaťa Svätopluka.<a style="font-size: x-small; vertical-align: super" href="#1">[1]</a> Nagy publikoval k predmetnej téme článok vo Valóság review (XXI. Issue No. 11) z roku 1978, ktorý bol neskôr prednesený na XVI.Historickom fóre <a href="http://www.duq.edu/">univerzity Duquesne</a> v roku 1982 a knižne publikovaný pod názvom <em><a href="http://www.amazon.com/location-Great-Moravia-reassessment-University/dp/B00072GAH8/ref=sr_1_fkmr0_1?ie=UTF8&qid=1282653661&sr=8-1-fkmr0">About the Location of Great Moravia: a Reassessment</a></em> a v maďarčine <em><a href="http://www.amazon.com/NAGYMORAVIA-FEKVSEROL-Nagy-Peter-Puspoki/dp/B003M128SQ/ref=sr_1_fkmr0_2?ie=UTF8&qid=1282653775&sr=1-2-fkmr0">Nagy Morávia fekvéséről</a></em>.<br />
</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjSJFB4jIzH7JuX85RiY7rz3BPN9bxJHttTGti8uOIBpSl_z2fydYO9DM4CJglTxIbVd57UtwVtR1fj94_pFDBMnhonT6dz1w-z3_QCXFpE_zU5Vw2hMdlT3sZFgzkNjfi9u3oa4VFQ355M/s1600/1986_86-01_08_Puspoki1_original.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjSJFB4jIzH7JuX85RiY7rz3BPN9bxJHttTGti8uOIBpSl_z2fydYO9DM4CJglTxIbVd57UtwVtR1fj94_pFDBMnhonT6dz1w-z3_QCXFpE_zU5Vw2hMdlT3sZFgzkNjfi9u3oa4VFQ355M/s320/1986_86-01_08_Puspoki1_original.jpg" /></a><br />
<span>Veľká a Malá Morava - Peter Püspöki Nagy, <em>About the Location of Great Moravia: a Reassessment</em></span><br />
</div><p>Nemecký historik Martin Eggers vo svojej práci <em>Das "Grossmährische Reich"</em> z roku 1995 takisto rozvíja myšlienku I.Bobu o juhovýchodnej Morave i keď sa s ním rozchádza v niekoľkých bodoch, z ktorých jedným je aj otázka Sirmia ako mocenského sídla kniežatsva. Posledným autorom je američan Charles R.Bowlus, ktorý sa v práci <em>Franks, Moravians, and Magyars: The Struggle For Middle Danube, 788-904</em> z roku 1995 pokúsil zhrnúť doterajšie výsledky vyššie spomínaných autorov a doplniť ich o detailné štúdie vplyvných karolovských rodov vo východnom pohraničí ako aj rekonštrukciou vojenskej infraštruktúry a významných vojenských operácií Frankov v 9.storočí. V tejto práci je takisto možné nájsť stručné zhrnutie a výsledok práce Peter Püspöki Nagy viď. <a href="http://frankovia-moravania-madari.blogspot.com/2010/08/geograficka-poloha-moravy-frankovia.html#slovakia">Geografická poloha Moravy / Frankovia, Moravania a Maďari</a>.<br />
</p><center><br />
<iframe width="425" height="350" frameborder="0" scrolling="no" marginheight="0" marginwidth="0" src="http://maps.google.com/maps/ms?ie=UTF8&hl=en&t=k&msa=0&msid=104271918827056331952.00048e8f53a6cad69cda4&ll=46.952564,18.255538&spn=5.250006,9.338379&z=6&output=embed"></iframe><br />
<br />
<br />
<small>Pozri <a href="http://maps.google.com/maps/ms?ie=UTF8&hl=en&t=k&msa=0&msid=104271918827056331952.00048e8f53a6cad69cda4&ll=46.952564,18.255538&spn=5.250006,9.338379&z=6&source=embed" style="color:#0000FF;text-align:left">Expanzia Svätoplukového kniežatstva, 869-890</a> - Charles R.Bowlus <a href="http://frankovia-moravania-madari.blogspot.com/2010/08/obsah-frankovia-moravania-madari.html">Frankovia, Moravania a Maďari</a></small><br />
</center><br />
<p>Tradičný pohľad, podľa ktorého Veľká Morava ako prvá slovanská kresťanská ríša s vlastným, pápežom uznaným, liturgickým jazykom a latinským obradom, vznikla zjednotením Svätoplukového a Rastislavového kniežatstva s centrami na Morave v Českej republike a v Nitre na Slovensku, vychádza z autority historika Františka Dvorníka a jeho životného diela z roku 1970 <em>Byzantine Missions among the Slavs</em> a jeho pokračovateľov, z ktorých je nutné spomenúť najmä Petra Ratkoša.<a style="font-size: x-small; vertical-align: super" href="#2">[2]</a> Teórie odlišné od tradičnej sú známe aj ako alternatívne.<a style="font-size: x-small; vertical-align: super" href="#3">[3]</a><br />
</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><table><caption align="bottom"><a href="http://www.2zskolin.cz/panovnici/01/01.htm#Svatopluk">Svätopluk</a></caption>
<tr> <td><br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh4jP5I5706cmn2B8KQ_0x0eK68Z8lR5TR8eXgRWDPzZ2ASd7hiTsMQh0l4X_LtQDyTy6OWkGXiNdRF4mE9DAWLWRCzt3BcuUlNBNfABWWv0vdOqcOOlAin3onWqryzfoubF4DAC4MM5HZl/s1600/svatopluk1.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh4jP5I5706cmn2B8KQ_0x0eK68Z8lR5TR8eXgRWDPzZ2ASd7hiTsMQh0l4X_LtQDyTy6OWkGXiNdRF4mE9DAWLWRCzt3BcuUlNBNfABWWv0vdOqcOOlAin3onWqryzfoubF4DAC4MM5HZl/s320/svatopluk1.JPG" width="100"/></a><br />
</td> <td><br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh-uzmv52vGIpeaeYlbKigNRYvLDClaNe3nGv5KLVqhcsvJeD2NWUwGOstkXTy-TuKf5CHyo1lQEBmkO91aAGnMjBmQrLJN6pFgHxXo8AdRLL-q5aMXrOxpMhfMIIuaipF6rzj0ID8Jf6Aq/s1600/svatopluk2.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh-uzmv52vGIpeaeYlbKigNRYvLDClaNe3nGv5KLVqhcsvJeD2NWUwGOstkXTy-TuKf5CHyo1lQEBmkO91aAGnMjBmQrLJN6pFgHxXo8AdRLL-q5aMXrOxpMhfMIIuaipF6rzj0ID8Jf6Aq/s320/svatopluk2.JPG" width="100"/></a><br />
</td> <td><br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiAjcr_k_M6ET-zmSQ_w3dSY-Iso5mTFksskMaU7tcpdkUH9LEpQaAWxeFdWIGTuWGiNidQwa2-q3d5Ew6VBYTvXWUPq2ilGIEtvmmIsTZ5Mp202iqA_Qpee_izvCJPCXfkZho1hNW5EWFg/s1600/svatopluk3.gif" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiAjcr_k_M6ET-zmSQ_w3dSY-Iso5mTFksskMaU7tcpdkUH9LEpQaAWxeFdWIGTuWGiNidQwa2-q3d5Ew6VBYTvXWUPq2ilGIEtvmmIsTZ5Mp202iqA_Qpee_izvCJPCXfkZho1hNW5EWFg/s320/svatopluk3.gif" width="100"/></a><br />
</td> </tr>
</table></div><p><a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/11/sila-faktov-v-suvislosti-so-stredovekou.html">>>V súvislosti so stredovekou Nitrou</a> <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/01/sila-faktov-obsah.html">︽Obsah</a><br />
</p><hr><p><a name="1" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[1]</a> Podľa slov jeho manželky Elisabeth Boba <em>"Bola to jeho obľúbená téma. Ak by bola prijatá myšlienka, že Morava je v skutočnosti mesto v Srbsku ... a nie územie v Československu, bude to mať dopad na súčasnú politiku a spôsob akým sa píšu knihy o histórii."</em><br />
Pozri Imre Boba, <a href="http://community.seattletimes.nwsource.com/archive/?date=19960117&slug=2309245"><em>Taught And Made History As UW Professor -- Native Hungarian Fought Against Nazis In Polish Resistance During World War Ii</em></a>, The Seattle Times<br />
</p><p><a name="2" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[2]</a> Niektoré zaujímavé kritiky alternatívnych teórii sú dostupé aj na internete viď. napr. <a href="http://www.angelfire.com/tx5/texasczech/Slav%20Origins/Great%20Moravia%20and%20Serb%20Moravia.htm"><em>The Archontology of Great Moravia and the Serbian Moravia</em></a> od Vincenta Sedláka alebo <a href="http://nerra.host.sk/poloha.htm"><em>Pátranie po Veľkej Morave</em></a> od Roberta Hellebranda. Zaujímavým zdrojom kritiky tradičného pohľadu je aj <a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Good_article_reassessment/Great_Moravia/2">Wikipedia</a>.<br />
</p><p><a name="3" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[3]</a> pozri napr. <a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Great_Moravia#Alternative_theories">Great Moravia</a> alebo aj <a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/Ve%C4%BEkomoravsk%C3%A1_r%C3%AD%C5%A1a">Veľká Morava</a>.<br />
</p></span>martinhttp://www.blogger.com/profile/01673663821718275900noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2150110231056407497.post-55446659846456901092010-07-26T16:01:00.003+02:002010-11-20T16:55:11.919+01:00Sila faktov / Provincia Avarov vo Franskej ríši (805 - 900)Po definitívnom rozpade Avarského kaganátu v roku 805 n.l., Karol Veľký na žiadosť pokrsteného avarského kagana Teodora vytvoril vo Franskej ríši avarskú provinciu na novoobsadenom území medzi <a href="http://www.carnuntum.co.at">Carnuntum</a> (Deutsch-Altenburg) a Sabariou (Szombathely). Mnohé dobové a dôveryhodné zdroje dokazujú jej založenie a následnú existenciu:<br />
<br />
<span class="fullpost"><br />
<dl><dt>805</dt>
<dd><em>"Capcanus princeps Hunnorum Aquis ad imperatorem venit et, ut postulavit, inter Sabariam et Carnuntum habitandi locum accepit, … erat anim christianus nomine Theodorus"</em> - "Kagan, princ Avarov, prišiel za Cisárom do Aachenu a tak ako žiadal, dostal územie medzi Sabariou a Carnuntum, ... bol kresťan a volal sa Teodor." (Fuldské letopisy v roku 805.: Annal. Regni Francorum 795. 805 Annal. Maximiniani etc. Cf. MMFH. I. 87, 40, 92, 63).</dd>
<dt>25. sept. 805</dt>
<dd>Teodorov potomok, avarský kagan, bol pokrstený na brehu rieky Fischa a prijal meno Abraham. (Annal. S. Emmerammi Ratisp. Maiores ad. A. 805).</dd>
<dt>25. sept. 805 a neskôr</dt>
<dd><em>"...Et misit caganus unum de optimatibus suis, petens sibi honorem antiquum, quem caganus apud Hunnos habere solebat. Cuius precibus imperator assensum prebuit et summam totius regni iuxta priscum eorum ritum caganum habere praecepit"</em> - "A Kagan vyslal jedného zo svojich najvýznamnejších mužov s prosbou o udelenie pocty, ktorá oddávna prináležala Kaganovi. Cisár jeho žiadosti vyhovel a ustanovil kagana vládcom nad kráľovstvom podľa dávnych zvykov." -- preto Karol Veľký povýšil avarskú provinciu medzi Sabariou a Carnuntom na kráľovstvo (Annales Regni Francorum ad A. 805. MMFH. I. 43.)</dd>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgvTX1sC7DnUx9SYOSkJk8uMeld5dQ2TlEfCd6x8mWg5wWH1wJ_htwwOtsseZxczRhu-UhevS_egG7WU2EuRUTYUdEC-wPB-35nC3rYNKgofpLHAXw3GKtiaodl-ogDyCqM6G_799SFsBev/s1600/21-lebka-z-Vacenovic.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgvTX1sC7DnUx9SYOSkJk8uMeld5dQ2TlEfCd6x8mWg5wWH1wJ_htwwOtsseZxczRhu-UhevS_egG7WU2EuRUTYUdEC-wPB-35nC3rYNKgofpLHAXw3GKtiaodl-ogDyCqM6G_799SFsBev/s1600/21-lebka-z-Vacenovic.jpg" /></a>
</div><dt>811</dt>
<dd><em>"...fuerunt etim Aquis adventum eius expectantes, qui de Pannonia venerunt, Canizauci princeps Avarum, et tudun et alii primores ac duces Sclavorum circa Danubium habitantium"</em> - "Tí, ktorí boli v Aachene, prišli z Panonie a čakali jeho (Karol Veľký) príchod: Canizauci, avarský princ, Tudun a Slovania, ktorí žili pri Dunaji s niektorými vodcami ...". </dd>
<dt>16. nov. 811</dt>
<dd><em>... in Avaria...</em> - v Avarii, z písomnosti Karla Veľkého v Aaachene. (MGH. Dipl. Ludwig d. D. No. 1., MMFH. III. 27.).</dd>
<dt>822</dt>
<dd>Na ríššskom stretnutí vo Frankfurte, kde východné časti ríše jednali o obchode padla zmienka <em>"... in Pannonia residentium Abarum legationes ..."</em> - "vyslanci Avarov z Panonie" (Annal. Regni. Francorum ad A. 822., MMFH. I. 50). </dd>
<dt>6. okt. 830</dt>
<dd><em>"... terra Avarorum..."</em> a potom <em>"... in ipsa marcha..."</em> - "... krajina Avarov..." neskôr "... v tej provincii ...". z písomností bavorského kráľa Ľudovíta Nemca z Regensburgu (MGH. Dipl. Ludwig d. D. No. 1., MMFH. III.27) </dd>
<dt>6. okt. 830</dt>
<dd><em>"... in Provincia Avarorum ..."</em> "... v provincii Avarov ..." Ľudovít Nemec v písomnosti z Regensburgu (MGH. Dipl. Ludwig d.D. No. 8. MMFH. 30.) </dd>
<dt>4. marec 833</dt>
<dd><em>"... in provincia Avarorum ..."</em> Ľudovít Nemec v písomnosti z Osterhofenu (MGH. Dip. Ludwig d. D. No. 9., MMFH. III.32.). </dd>
<dt>16. feb. 836</dt>
<dd><em>"... in Provincia Avarorum ..."</em> Ľudovít Nemec v písomnosti z Osterhofenu (MGH. Dipl. Ludwig d.D. No.18., MMFH. III. 34). </dd>
<dt>843 Verdunská zmluva</dt>
<dd>takisto zmienky o Avaroch, ktorí žijú v ríši</dd>
<dt>8. máj 860</dt>
<dd><em>"... Vuangariorum Marcha ..."</em> - "... Provincia Wangarov ..." Ľudovít Nemec v darcovskom liste z Regensburgu. Názov územia, ktoré sa nachádza medzi Sabariou a riekou Répce obsahuje názov vrchu, ktorý vyznačuje hranicu: <em>"... et inde uwaue in summitatem illius montis, qui dicitur Vuangariorum Marcha..."</em> - "... a odtiaľ až po vrchol hory, podľa ktorej sa nazýva provincia Wangarov..." Toto je zároveň jediná zmienka, ktorá nazýva Avarov maďarským pomenovaním Venger s hlbokou samohláskou na začiatku.<a href="#65" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[65]</a> </dd>
<dt>867</dt>
<dd>Apoštol Slovanov, sv. Konštantín, sa vo svojej reči na obhajobu staroslovienčiny v Benátkach medzi iným zmienil o Avaroch ako o miestnych ľuďoch, ktorí používajú svoje vlastné národné písmo. Keďže uviedol, že písmo používajú na oslavu Boha, môžeme tento zdroj oprávnene považovať za dôkaz existencie samostatnej písomnej kultúry kresťanských Avarov. (Cf. Point No. 6. below.) </dd>
<dt>871</dt>
<dd><em>"... Eos (sc. Avaros) autem, qui obediebant fidei et baptismum sunt consecuti, tributarios fecerunt regum, et terram quam possident residui adhu pro tributo retinent regis usque in hodiernum diem."</em> - "Tým (tj. Avarom), ktorí boli ochotní prijať kresťanstvo a boli pokrstení, bola vymeraná kráľovská daň a zem ostatných Avarov, ktorú vlastnia až do dnešného dňa ak zaplatili daň kráľovi." - (Conversio... Cap.3. MMFH. III. 298). </dd> </dl><p>Existencia provincie kresťanských Avarov ako administratívnej a politickej jednotky je jednoznašne dokázaná na základe autentických dokumentov a iných dobových písomností z obdobia medzi rokmi 805 a 871 n.l. Zmienky o cirkevnej organizácii provincie, ktorú spravovali biskupovia z Passau však pochádzajú z obdobia 833 - 904 n.l a podrobnejšie sa o nich zmienime v <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/07/sila-faktov-znami-sufragani-provincie.html">bode č.4</a> tejto kapitoly. To takisto znamená, že existovala cirkevná správa avarskej provincie, ktorá prestala existovať až po príchode Maďarov do svojej vlasti v Zadunajsku (maď. Dunántúl) v roku 900 n.l.<a href="#66" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[66]</a><br />
</p><p><a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/07/sila-faktov-uzemie-provincie-avarov.html">>>Územie provincie Avarov</a> <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/01/sila-faktov-obsah.html">︽Obsah</a><br />
</p><hr><p><a name="65" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[65]</a> Fakt, že autor dokumentu nepoužil zaužívané pomenovanie Provincia alebo Marka Avarov naznačuje, že zvolený názov bol lokálne používaným pomenovaním. Takisto v roku 860 n.l. pomenovanie Avarov v lokálnom jazyku bolo Wangar. Spojitosť s maďarským pomenovaním pozri v <b>OLAJOS TERÉZ</b>: <em>Adalék a (H)ung(a)ri(i) népnév és a késői avarkori etnikum történetéhez</em> (Dodatok k pôvodu pomenovania (H)ung(a)ri(i) a neskoré avarské etnikum.) Antik Tanulmányok. Budapest 1969. pp. 87-90<br />
</p><p><a name="66" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[66]</a> Podrobnejšie sa zmienime v <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/07/sila-faktov-znami-sufragani-provincie.html">bode č.4</a> tej istej kapitoly<br />
</p></span>martinhttp://www.blogger.com/profile/01673663821718275900noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2150110231056407497.post-45530697216396376842010-07-26T15:42:00.002+02:002010-11-20T16:50:39.833+01:00Sila faktov / Územie provincie AvarovNa žiadosť avarského kagana Teodora, Karol Veľký rozhodol, že územie medzi Carnuntum a Sabariou bude miesto určené pre avarské osídlenie. Prirodzené geografické hranice územia tvorila zo severu a východu rieka Dunaj, na juhu rieka Rába a na západe Viedenský les. Na základe starovekých a stredovekých údajov, tak ako sa podarilo zistiť v rokoch 1968 a 1970, hlavný tok Dunaja na tomto území bol súčasný tok Malého Dunaja alebo Čiernej Vody.<a href="#67" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[67]</a> Avarská Provincia sa nachádzala na území Žitného ostrova a okrem neho na území Tóköz, Rábaköz, Hanság, Fertővidék a Nagyerdő.<br />
<span class="fullpost"><br />
<center><br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgN4CYQafhJBQulwsSmkuULSvi4fjv3fGzgYKAQwHVdTTJA58ls4-hLo1hslHrs0-HFSFAdAuMP1aSAcIf0z3dChJ87j1Z8r9IstTrXg10PdXPVMQXydoamFeAY3P739E7eEEzzADNQaDio/s1600/avar_province.jpg"><br />
<img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgN4CYQafhJBQulwsSmkuULSvi4fjv3fGzgYKAQwHVdTTJA58ls4-hLo1hslHrs0-HFSFAdAuMP1aSAcIf0z3dChJ87j1Z8r9IstTrXg10PdXPVMQXydoamFeAY3P739E7eEEzzADNQaDio/s640/avar_province.jpg" width="320"><br />
</a><br />
<p><a href="http://www.facebook.com/pages/Marca-Avarorum/167397859941816?v=info">Marca Avarorum (805 - 900)</a><br />
</p></center><br />
<p>Peter Ratkoš, ktorý prehliadol údaje zo staroveku a stredoveku tvrdí, že hlavný tok Dunaja bol vždy v súčasnom koryte a preto Žitný ostrov, a prirodzene Poddunajské Biskupice, nepatrili do avarského biskupstva.<br />
</p><p>Otázka príslušnosti Žitného ostrova k Avarskej provincii je závislá od určenia polohy hlavného toku Dunaja. Prvú zmienku o toku Dunaja môžeme nájsť v diele <em>"Geographia"</em> od Ptolemaia. Z tohto historického zdroja vieme, že v prvej polovici 2. storočia sa za sútokom s riekou Morava smer toku Dunaja otáča na sever a potom pri Anduaito na území medzi sútokmi s riekami Dudváh a Váh späť smerom na juh. Rieka Rába sa vlieva do Dunaja pri Brigetio. Ptolemaiove údaje sú doložené údajmi z dokumentu z 13. storočia, ktorý je mapou riek. Zmena toku Dunaja sa preto musela uskutočniť neskôr. Staré mapy riek na Žitnom ostrove a ich dokumentácia by si vyžiadali minimálne dva veľké zväzky. Preto objasníme iba jeden z mnohých príkladov zo stredoveku. Poznámka v <em>"Hajosuth"</em> z roku 1399 uvádza, že hlavný tok Dunaja bol za Žitným ostrovom tj. v koryte dnešného Malého Dunaja.<a href="#68" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[68]</a><br />
</p><p>Rozhodnutie Sídelného súdu spravodlivosti v Pozsony z roku 1790 nás ušetrí ďalšieho dlhého zoznamu podobných príkladov. Toto rozhodnutie jednoznačne určuje čas premiestnenia toku Dunaja do súčasneho koryta v období z prelomu 17. a 18. storočia. Biskupickí (maď. Püspöki) mlynári nám poskytli dôkazy. Ich mlyny sa nachádzali v blízkosti súčasného koryta od dávnych čias a <em>"odvtedy odkedy bol Dunaj odklonený a rameno v Nových Zámkoch prestalo byť splavné, lode začali používať hlavné koryto Dunaja... "</em> a často im poškodili mlyny. Súd rozhodol v prospech mlynárov z Püspöki.<a href="#69" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[69]</a> Preto Sídelný súd v roku 1790 dôrazne vyhlásil, že Dunaj bol odklonený z Novozámockého ramena do súčasného koryta v 18. storočí.<br />
</p><p>Takéto jasné rozhodnutie a presvedčivý fakt jednoznačne dokazuje, že Petrove Ratkošove tvrdenie o tom kde prináležal Žitný ostrov v 9.storočí je svojvoľné a chybné.<br />
</p><p><a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/07/sila-faktov-o-nazvoch-miest-vrakun.html">>>O názvoch miest Vrakúň a Vrakuňa</a> <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/01/sila-faktov-obsah.html">︽Obsah</a><br />
</p><hr><p><a name="67" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[67]</a> <b>PÜSPÖKI NAGY P.:</b> <em>Püspöki mezőváros története</em> (História trhového mesta Püspöki) Dom osvety. 1968. 14-19. 48, 118, 119, stb. Práca je metodicky spracovaná v našej práci s názvom <em>"Limes Romanus..."</em> (údaje v poznámke č.9.) str. 129-175.<br />
</p><p><a name="68" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[68]</a> <b>ZsKO. I.</b> 6192. Moje dve práce uvedené v predchádzajúcej poznámke obsahujú oveľa viac údajov. Špeciálne v <em>"... limes Romanus..."</em> str. 152-156.<br />
</p><p><a name="69" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[69]</a> <b>PÜSPÖKI NAGY P.:</b> <em>Püspöki mezőváros története</em> (História trhového mesta Püspöki) str.119.<br />
</p></span>martinhttp://www.blogger.com/profile/01673663821718275900noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2150110231056407497.post-67053503367123502622010-07-26T15:22:00.000+02:002010-07-26T15:22:13.773+02:00Sila faktov / O názvoch miest Vrakúň a VrakuňaPeter Ratkoš vo svojom nerozumnom postoji ohľadom Žitného ostrova je nutený ignorovať avarský názov Varchun a jeho možnú spojitosť s miestami nesúcimi názov Vrakúň a Vrakuňa. Hoci z pohľadu historickej lingvistiky je daná spojitosť celkom zrejmá, opätovne aplikuje svoju vlastnú metódu popierania, podľa ktorej pre takúto spojitosť neexistuje žiaden dôvod.<br />
<span class="fullpost"><br />
<p>V prípade názvu Vrakuňa sa pokúšal jeho pôvod odvodiť od slovanského slova <em>brekyňa</em> (bot. jarabina). Konal tak bez toho aby sa zmienil o výskume známeho slovenského lingvistu Jána Stanislava, ktorý navrhol úplne iné etymologické zdôvodnenie. Stanislav z pohľadu historickej lingvistiky odvodzuje pôvod názvu Vrakuňa od hypotetického starého slovanského slova * <em>vrakuňa</em> (klamárka, stará klebetnica alebo čarodejnica)<a href="#70" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[70]</a>.<br />
</p><p>Prečo je užitočné zmieniť sa o Stanislavovom pokuse, ktorý Ratkoš odmieta svojím prehliadaním? Stanislav so svojou dlhoročnou skúsenosťou v štúdiu názvov (onomatológia), tuší, že za maďarským názvom <em>Vereknye</em> a nemeckým <em>Wraken</em>(dedina) musí byť nejaký pôvodnejší, od ktorého oba názvy pochádzajú a od ktorého ich bude možné odvodiť podľa lingvistických pravidiel.<br />
</p><p>Stanislavova metóda je správna. Avšak názov neodvodzuje spätne od slova <em>Varchun</em> aj preto lebo na jednej strane nepozná avarskú históriu, o ktorej neexistujú žiadne písomné záznamy, na druhej strane chcel odvodiť pôvod názvu Vrakuňa zo slovanského zdroja. Názov <em>Varchun</em> ako názov ľudí, ktorí územie obývali bol dokázaný v danom čase. Naproti tomu hopotetický názov <em>vrakuňa</em> je konštrukt Stanislava, ktorý ho vytvoril z existujúceho slovenského nárečového slova <em>vracat</em>, ktoré znamená <em>čarovať</em> a ruského slova <em>вракать</em>, ktoré znamená <em>klebetiť</em>. Vprípade oboch teórií je evidentne logickejšie, že sa avarská provincia, ktorá na danom území existovala, nazývala <em>Varchun</em> ako iným hypotetickým, vykonštruovaným názvom.<br />
</p><p>V prípade Petrovho Ratkošovho názvu <em>brekyňa</em> existuje stále možnosť, že názov bol prevzatý z maďarského slova <em>berkenye</em> (bot. jaseň alebo jarabina). Preklad slova <em>brekyňa</em> znie v slovenčine <em>skoruša</em>. Odhliadnuc od pôvodu slova, <em>berkenye</em> je stále používané maďarské slovo. Z tohto dôvodu je len ťažko pochopiteľné prečo bolo slovo <em>berkenye</em>, zrozumiteľné v širokom maďarskom okolí, zmenené na <em>Vrakuňa</em>, ktoré nemá žiaden význam odhliadnuc od iných problémov.<br />
</p><p><a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/07/sila-faktov-kto-bol-izaias-chan-chybne.html">>>Kto bol Izaiáš Chán (chybné čítanie Canizauci)</a> <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/01/sila-faktov-obsah.html">︽Obsah</a><br />
</p><hr><p><a name="70" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[70]</a> <b>STANISLAV, JÁN:</b> <em>Slovenský juh II</em>, str. 567-568<br />
</p></span>martinhttp://www.blogger.com/profile/01673663821718275900noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-2150110231056407497.post-35699277379150414152010-07-26T15:09:00.003+02:002010-11-20T17:09:09.659+01:00Sila faktov / Kto bol Izaiáš Chán (chybné čítanie Canizauci)Počas objasňovania pôvodu vyššie zmienených názvov vyvstal iný onomatologický problém v súvislosti s menom avarského kagana, Izaiáša. Podľa Petra Ratkoša je tento kagan mojim výmyslom. Pozabúda však na to, že v Letopisoch franského kráľovstva z roku 811 n.l. je skomolenina mena Canizauci, ktorú som uviedol v <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/07/sila-faktov-provincia-avarov-vo.html">úvode kapitoly 5</a>. <br />
<span class="fullpost"><br />
<p>Pokiaľ mi je známe, jediní autori, ktorí spomínajú toto meno okrem mňa sú Franz Kurze and Ernst Dümmler. Kurze nepovažuje meno Canizauci za osobné meno. Avšak Dümmler uvádza, že meno sa skladá z dvoch častí kde <em>kán</em> je titul a <em>Izau</em> je osobné meno. Doteraz sme si mysleli, že Isauci je skrytá forma mena Izau (Izaiáš), Jezau (Jozef) alebo Ezsau (Ezav).<a href="#71" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[71]</a><br />
</p><p>Podľa môjho názoru meno Ezsau nie je správny tvar lebo by sme museli prehliadnuť koncovku - <em>ci</em> alebo <em>usi</em>, ktorá sama o sebe nemá žiaden význam. Na tomto mieste je prirodzené sa spýtať na prípadnú chybu v texte. Táto domnienka je podporená Reginovou kronikou, ktorá obsahuje dobovú kópiu Letopisov franského kráľovstva - rukopis č.3 a č.11851 z Codex Parisinus, v ktorej sa namiesto mena Canizauci objavuje meno Canizave. Tvar mena v originálnych letopisoch preto musel spôsobiť chybu v prepise.<br />
</p><p>Pôvodný text letopisov, ktorý by sme mohli preskúmať sa nezachoval. Všetko čo s istotou vieme je, že bol napísaný merovejským, lombardským (montekasínským) alebo karolínským polounciálnym písmom. Je nutné vedieť, že vo všetkých troch typoch písma bolo písmeno "a" písané pomocou dvoch znakov podobných písmenu "c" a gréckemu písmenu "ı"(iota).<br />
</p><p>Písmeno "a" bolo tvorené z už vyššie spomínaných "c+ı", ktoré boli zvyčajne na spodu spojené pri cudzo znejúcich menách a tak mohlo poľahky vzniknúť <em>ci</em>. Musíme takisto pripomenúť, že v danej dobe ešte nebola nad písmenom "i" bodka. Prípadnej zámene tohto písmena za <em>ci</em> väčšinou bránila popularita slova - napr. principem, Cicero atď. Avšak pisár, pre ktorého meno bolo neznáme, mohol poľahky pri prepise urobiť chybu. Latinskému pisárovi mohlo poľahky uniknúť to, že meno <em>Canizaiia</em> ukrýva v sebe meno <em>Izaia</em>. Toto meno napr. zostalo v tvare <em>Isaija</em> v ruskom jazyku. Keďže meno <em>Izaiia - Izaias</em> rieši všetky nejasnosti problematického mena a toto meno sa v tvare <em>Izaias</em> nachádza aj v iných písomných zdrojoch, dospeli sme k záveru, že meno tretieho kagana Avarskej provincie, Canizauci, musí byť Izaiáš.<br />
</p><p>Peter Ratkoš vo svojej námietke urobil dvojitú chybu. Poprvé sa dopustil neopodstatneného obvinenia z toho, že som úmyslene vyfabrikoval mená a názvy a podruhé, navzdory presnosti zoznamu historických zdrojov nespozoroval, že dobové písomnosti obsahujú osobu chán Izaiáš v tvare Canizauci. Je pravdou, že sa jedná o moju vlastnú interpretáciu toho ako by malo byť meno čítané ale iba kvôli tomu nemôže byť predsa meno vyfabrikované, skôr dešifrované.<br />
</p><p><a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/07/sila-faktov-znami-sufragani-provincie.html">>>Známi sufragáni provincie Avarov (833 - 904)</a> <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/01/sila-faktov-obsah.html">︽Obsah</a><br />
</p><hr><p><a name="71" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[71]</a> <em>MMFH.I</em> 44.v poznámke dole na stránke č.8. <b>DÜMMLER:</b> <em>Über die südöstlichen Marken des fränkischen Reiches unter dem Karolingern 795-907</em>. Archiv für Kunde d. österr. Geschichte. X. (1853), 9. a <b>KURZE, F.:</b> <em>Annales...</em> 135.<br />
</p></span>martinhttp://www.blogger.com/profile/01673663821718275900noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2150110231056407497.post-24990444916704359602010-07-26T14:53:00.003+02:002010-11-20T17:21:30.525+01:00Sila faktov / Známi sufragáni provincie Avarov (833 - 904)Peter Ratkoš nazýva sufragána Avarskej provincie (podriadený biskupa diecézy) iba teóriou. Čitateľovi predostiera, že dokument, ktorý obdržal biskup Pilgrim z Passau (971-991) od pápeža Eugena II. (824-827) je podvrh a ja som sa odvážil všetky svoje tvrdenia o pracovnej teórii Avarskej provincie založiť na tomto dokumente.<br />
<span class="fullpost"><br />
<p>Peter Ratkoš však prehliada fakt, že okrem jedného problematického dokumentu odoslaného v mene pápeža Eugena II. existujú ešte ďalšie dva dôveryhodné dobové dokumenty odoslané pomocným biskupom Annom starším z Avarskej provincie v mene biskupa z Passau, ktoré nám poskytujú nasledujúce neoddiskutovateľné dôkazy:<br />
<ol><li>Z dokumentu datovanom 4.marca 833 v Osterhofene sa môžeme dozvedieť, že Reginarius, biskup z Passau, prijal od Ľudovíta Nemca majetok na mieste, ktoré sa nazývalo Litaha a nachádzalo sa nad Sconibrunno (Schőnbrunn) v Avarskej provincii. Majetok však mohol prevziať až po smrti pomocného biskupa Anno a jeho príbuzného, ďalšieho Anno.<a href="#72" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[72]</a></li>
<li>Opäť v Osterhofene o tri roky neskôr iný dokument uvádza, že Ľudovít Nemec zveril 16. februára 836 majetok pomocnému biskupovi Annovi. Tentokrát sa majetok nachádzal v susedstve pôvodného majetku v Litahe (na východe), miesto nazývané Kirchbach s približne sto obydliami.<a href="#73" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[73]</a> Viac o spomínaných majetkoch uvedieme v nasledujúcom <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/07/sila-faktov-kde-bolo-sidlo-sufragana.html">bode č.5</a>.</li>
</ol></p><p>Preto je bez pochybností isté, že pomocný biskup Anno starší bol sufragán Avarskej provincie v prvej polovici 9. storočia. Druhý Anno, alebo aj Anno mladší, bol biskupom z Freisingu v období 854 - 875.<br />
</p><p>Po Annovi na území Avarskej provincie stretáme pomocného biskupa Albericusa. Ten takisto získal do daru 10 obydlí v Ostermietingu od Ľudovíta Nemca 24. septembra 859<a href="#74" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[74]</a>.<br />
</p><p>Z listu biskupa Burchardusa z Passau datovaného dňa 8. september 904 sa dozvedáme, že pomocný biskup Madalwin dal všetok svoj majetok biskupovi, od ktorého získal nový, ktorý sa nachádzal za horami Comagenus, ktoré sú na východe od Viedenského lesa v Avarskej provincii.<a href="#75" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[75]</a> Passauská diecéza vyslala zástupcu v hodnosti biskupa do Panónie, ktorá bola bývalou Avarskou provinciou obsadenou Maďarmi v roku 900 n.l.!<br />
</p><center><br />
<table><caption align="bottom">známy <a href="http://www.upn.gov.sk/regpro/zobraz.php?typ=kraj&kniha=88&strana=62&zaznam=82158">sufragán</a> trnavskej arcidiecézy, 14.2.2008 - 18.4.2009<a href="#*" style="vertical-align:super;font-size:x-small">*</a></caption>
<tr> <td><br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhXBUeoIPC1FIZ5eNHhirF9jAkjmqWxvV8HDomLNx1VjQtvccFpN1o6WJSrbPyZ3p7uos-TGkExwZxtfZROHvNtxGPXf8mn-Yk2RG-Bb0k_MhsGUFIRW13y-u1ctQAdYZb1iNSWpXyjXRwY/s1600/sm-0418-004c-sokol2.rw.jpg"><br />
<img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhXBUeoIPC1FIZ5eNHhirF9jAkjmqWxvV8HDomLNx1VjQtvccFpN1o6WJSrbPyZ3p7uos-TGkExwZxtfZROHvNtxGPXf8mn-Yk2RG-Bb0k_MhsGUFIRW13y-u1ctQAdYZb1iNSWpXyjXRwY/s320/sm-0418-004c-sokol2.rw.jpg" style="width:100px;"><br />
</a><br />
</td> <td><br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEix-plJxa9afTEQcUdpcW6oh0wioaUivcS7-01pRa6AYKiZkqBBQGOjnVrmMSUMDnW-3kj9TPs6kon6Tz1WF-tEcmKENOQmxc-0BwC99TH-DhGlBXp75IWEcSSK-6F-6ZAKecIRxoqte3yt/s1600/sm-0226-009f-sokol.rw.jpg"><br />
<img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEix-plJxa9afTEQcUdpcW6oh0wioaUivcS7-01pRa6AYKiZkqBBQGOjnVrmMSUMDnW-3kj9TPs6kon6Tz1WF-tEcmKENOQmxc-0BwC99TH-DhGlBXp75IWEcSSK-6F-6ZAKecIRxoqte3yt/s320/sm-0226-009f-sokol.rw.jpg" style="width:100px;"><br />
</a><br />
</td> <td><br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi9ZKqL3JXm-Y1aTW1ffVf2u5YMraAz6ye9dTGUH4mPPirCOSexsCNshZMVuAbdl9MG1FhicSrRv8Xy7_su4as2dT6o5Q0lll4ltfrgs2zKYK9idGaIGgAwT6qT2Eo7V52GWH1xhzOWGDNK/s1600/sokol-markiza.jpg"><br />
<img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi9ZKqL3JXm-Y1aTW1ffVf2u5YMraAz6ye9dTGUH4mPPirCOSexsCNshZMVuAbdl9MG1FhicSrRv8Xy7_su4as2dT6o5Q0lll4ltfrgs2zKYK9idGaIGgAwT6qT2Eo7V52GWH1xhzOWGDNK/s320/sokol-markiza.jpg" style="width:100px;"><br />
</a><br />
</td> </tr>
</table></center><br />
<p>Preto sa na základe dobových úradných dokumentov dozvedáme, že na území Avarskej provincie boli v období medzi rokmi 833 a 904 traja pomocní biskupi. Námietka Petra Ratkoša, aj keby sme odhliadli od jej účelového úmyslu, je bez akýchkoľvek pochybností ekvivalentá popretiu historických faktov.<br />
</p><p><a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/07/sila-faktov-kde-bolo-sidlo-sufragana.html">>>Kde bolo sídlo sufragána provincie Avarov? (Kirchbach/Vetvár - Podunajské Biskupice)</a> <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/01/sila-faktov-obsah.html">︽Obsah</a><br />
</p><hr><p><a name="72" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[72]</a> <b>MGH.</b> Dipl. Ludwig d. D. 11. No. 9 – MMFH. III. 31-33.<br />
</p><p><a name="73" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[73]</a> <b>MGH.</b> Dipl. Ludwig d. D. 21. No. 18 – MMFH III. 34-35.<br />
</p><p><a name="74" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[74]</a> <b>MGH.</b> Dipl. Ludwig d. D.142. No. 98 MMFH. III. 52-53.<br />
</p><p><a name="75" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[75]</a> <em>Urkundenbuch d.L. Burgenland I.</em> 12. No. 21 – MMFH. III. 88-89.<br />
</p><p><a name="*" style="vertical-align:super;font-size:x-small">*</a> prameň <a href="http://www.upn.gov.sk/regpro/zobraz.php?typ=kraj&kniha=63&strana=7&zaznam=56940">Špirituál</a><br />
</p></span>martinhttp://www.blogger.com/profile/01673663821718275900noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2150110231056407497.post-45283566213762639652010-07-26T14:08:00.002+02:002010-11-20T17:37:43.984+01:00Sila faktov / Kde bolo sídlo sufragána provincie Avarov? (Kirchbach/Vetvár - Podunajské Biskupice)Na túto otázku som už odpovedal pred desiatimi rokmi. Po vzatí do úvahy dokumenty z rokov 833 a 836, ktoré uvádzam vyššie v <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/07/sila-faktov-znami-sufragani-provincie.html">bode č.4</a> a umiestnenie pôvodného koryta rieky Dunaj, som dospel k záveru, že sídlo sufragána (pomocného biskupa) Anno a jeho nasledovníkov bolo v Podunajských Biskupiciach (Pozsony Püspöki) na Žitnom ostrove. Počas existencie Avarskej provincie sa miesto nazývalo v nemčine Kirchbach ale Avari ho pravdepodobne nazývali Vetvár.<a href="#76" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[76]</a> Názor, ktorý som vyslovil pred 10 rokmi som nezmenil.<br />
<span class="fullpost"><br />
<p>Peter Ratkoš nazýva tento môj názor na sídlo pomocného biskupa Avarov "chybným". Napriek svojim tvrdeniam nedokáže vyvrátiť fakty, ktoré sa objavili na mapách rieky Dunaj a ktoré sú kľučové pri zodpovedaní tejto otázky. V otázke, či sa sídlo pomocného biskupa Avarov nachádzalo na území Biskupíc (Püspöki) alebo nie, je rozhodujúcim faktorom poloha hlavného toku Dunaja v danom čase, ktorý sme preskúmali v <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/07/sila-faktov-uzemie-provincie-avarov.html">bode č.1</a>.<br />
</p><p>Odkedy som písal o histórii Püspöki, objavilo sa mnoho ďalších faktov, ktoré podporujú teóriu, že Kirchbach/Vetvár a Püspöki sú identické. Cirkevné ako aj svetské spoločenstvá sa ochotne usadzovali na rímskych ruinách kde mali ľahký prístup k stavebnému materiálu. Z veľkého množstva príkladov uvediem iba jeden - založenie diecézy v Salzburgu (Soľnohrad). Zakladateľ salzburskej diecézy bol Hrodbert, biskup z Worms, ktorý získal o Salzburgu informáciu, že na mieste sa <em>"... v dávnych časoch nachádzali veľkolepé budovy obklopené lesmi, ktoré sú polorozpadnuté"</em><a href="#77" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[77]</a> a to bol aj dôvod prečo sa na danom mieste rozhodol založiť novú diecézu.<br />
</p><p>Existenciu rímskeho osídlenia na území, ktoré sa neskôr nazývalo Pozsonypüspöki, sme preukázali už v roku 1968 v čase keď sme písali o histórii tohto obchodného mesta. Od publikovania monografie sa objavil ďalší dôležitý nález, ktorý dokazuje existenciu osídlenia - odtlačok vojenskej pečate nájdený v roku 1970. Text na pečati znie: <em>"...Cohors II. Italicorum Voluntariorum"</em> a znamená <em>"...2. kohorta italských dobrovoľníkov"</em>. Tento nález definitívne dokázal existenciu osídlenia na mieste Püspöki z čias Rímskej ríše lebo <em>"Cohors II. Italicorum Voluntariorum"</em> vylučuje možnosť, že sa tak udialo neskôr.<br />
</p><p>Žiaden podobný nález sa nenašiel v susednej Gerulate (Rusovce) alebo Carnuntum - hlavnom meste Pannonie Prima. Poznámky o tomto okrajovom území a jeho vojenských poctách sa takisto nachádzajú v "Notitia dignitatum". Podľa "Notitia", okrem cesty medzi Carnuntum a Brigetio, ktorá prechádzala cez Arrabona (Győr), existovala ďalšia cesta, ktorá sa tiahla v blízkosti hranice na severe cez dve vojenské základne v Carabensis a Arelatis. Jedna zo základní bola stotožnená s Püspöki na Žitnom ostrove a druhá s miestom Okoč nachádzajúcom sa takisto na Žitnom ostrove. Otázka týchto základní z rímskych čias nachádzajúcich sa na hraniciach biskupstva (maď. püspöki) je ďalej objasnená sídlom pomocného biskupa, ktorý bol vyslaný k Avarom.<br />
</p><p>Zvolil som si tradičný spôsob ako dokázať, že Kirchbach-Vetvár, ktorý bol sídlom pomocného biskupa je totožný s Püspöki kvôli tomu, že spojitosť je oveľa názornejšia. Pred 10 rokmi som pre dôkaz miesta sídla pomocného biskupa použil iba žiadosti Pilgrima, biskupa z Passau. Neskôr som použil prácu biskupa Madalwina, ktorý bol na území pôvodnej Avarskej provincie dokonca 4 roky po príchode Maďarov do domoviny v roku 896 n.l. a ktorý bol žijúcim svedkom a zástupcom Cirkvi v danom čase. Preto je veľmi pravdepodobné, že Ostrihomská diecéza, ktorá bola založená okolo roku 1000 n.l. právoplatne zdedila toto veľké územie.<br />
</p><p>Peter Ratkoš sa takisto pokúša zavádzať čitateľa tým, že prvá písomná zmienka o názve <a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Podunajsk%C3%A9_Biskupice">Püspöki</a> je z roku 1262. Uvádza, že názvy končiace na -i boli zavedené až v 13. storočí. V tomto prípade sa Peter Ratkoš odvoláva na prekonané výsledky práce Istvána Kniezsu. Očividne odmietol vziať do úvahy výsledky Gyula Kristo, ktorý vo svojej kritike uviedol nové fakty, na základe ktorých môžeme tvorbu názvov končiacich sa na -i datovať na koniec 10. storočia.<a href="#78" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[78]</a><br />
</p><p>Kľúčovým pri identifikácii Kirchbachu a Püspöki je lokalizácia majetku Teodericusa z roku 833. Pri určení miesta tohto majetku existuje u väčšiny výskumníkov vzácna zhoda, dokonca vrátane Petra Ratkoša. Majetok sa nachádzal medzi Götzendorfom a Gattendorfom (v susedstve Püspöki na západnej hranici v Rusovciach) medzi riekami Dunaj a Lajta.<a href="#79" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[79]</a><br />
</p><p>Podľa dokumentu z roku 836 n.l. sa Kirchbach nachádzal na východe od majetku Teodericusa a siahal až k mohylám. Na území sa nachádzal kamenný kostol. Darované majetky siahali od Kirchbachu smerom k majetku Teodericusa a potom ďalej pozdĺžne až ku Cumenbergu alebo Viedenskému lesu. V súvislosti s Kirchbachom zostaneme pri tvrdeniach uvedených na stranách 54-55 Histórie obchodného mesta Püspöki, ktoré môžeme dokonca doplniť ďalšími dvomi pozitívnymi správami:<br />
</p><p>Poprvé, Magda Pichlerová vo svojej archeologickej správe z roku 1969 konečne objasnila otázku o mohylách spomínaných v dokumente. Navzdory lokálnemu presvedčeniu, mohyly nachádzajúce sa v Nových Košariskách boli používané pri pohreboch už od obdobia staršej doby železnej a najvýznamnejšie z nich sa nachádzajú na území východne od Álp. Tieto mohyly, dokonca už pri archeologickom odkryte, boli veľmi nápadné a do očí bijúce<a href="#80" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[80]</a> preto môžeme pripustiť, že pochádzajú z 9.storočia a prinášajú určitú geografickú informáciu o Kirchbachu.<br />
<center><br />
<a href="http://www.dunajskaluzna.sk/index.php?stranka_id=8"><br />
<img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi2YJkRwBfyDvsKYvwCjbTNtpFRuJrkSaJ50zt3h4oAWIBS6YcFpdStu1xi4I1xkkKKEm_Gj5GYjPnl8zs1CJh09QJAq4QQnE_XFhay22zj2jhUHkBlDBf3E2HD_s4f40K6JMdVozVREh90/s320/zooomorf_situla_moh1.jpg"><br />
</a><br />
</center><br />
</p><p>Podruhé, dokument z roku 836 n.l., aktualizovaný v 10. storočí, uvádza sto obydlí ako dar. Ak pripustíme, že sa dedina v 10. storočí skladala z 3 až 6 obydlí potom dar pozostával z 15 až 33 skupín obydlí tj. dedín. Dnes by nebolo jednoduché preukázať existenciu iba daného počtu dedín na predmetnom území preto môžeme definitívne predpokladať, že populácia v danej dobe bola väčšia. Ak zoberiem do úvahy všetky dôkazy, pravdepodobnosť, že Kirchbach-Vetvár a Pozsonypüspöki sú identické sa za posledných 10 rokov neznížila ale zvýšila.<br />
</p><p><a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/07/sila-faktov-boli-avari-gramotni.html">>>Boli Avari gramotní ?</a> <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/01/sila-faktov-obsah.html">︽Obsah</a><br />
</p><hr><p><a name="76" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[76]</a> <b>PÜSPÖKI NAGY P.:</b> <em>Püspöki mezőváros...</em> 50-60.<br />
</p><p><a name="77" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[77]</a> <em>"...ubi antiquis temporibus multa fuerunt mirabiliter constructa aedificia, et tunc paene dilapsa silvisque cooperta."</em> - <b>CONVERSIO</b> ... Cap.1. – MMFH III. 295<br />
</p><p><a name="78" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[78]</a> <b>KRISTÓ GYULA.:</b> <em>Szempontok korai helyneveink történeti tipológiájához.</em> (Pohľad na historickú typológiu skorých názvov miest)<br />
</p><p><a name="79" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[79]</a> <b>MMFH. III.</b> 32 a <b>RATKOŠ:</b> <em>Pramene...</em> 1964. 160<br />
</p><p><a name="80" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[80]</a> <b>PICHLEROVÁ MAGDA:</b> <em>Nové Košariská (Misérd) Kniežacie hroby zo staršej doby železnej</em> Bratislava, 1969. Cf.: mapa na str. 9 a fotografie mohýl na str. 47 a 48.<br />
</p></span>martinhttp://www.blogger.com/profile/01673663821718275900noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-2150110231056407497.post-18728892259753397262010-07-26T12:53:00.005+02:002010-11-20T17:49:16.420+01:00Sila faktov / Boli Avari gramotní ?Žitije Konstantina (ZK) - biografia Svätého Konštantína, jedného z apoštolov Slovanov, zachovala pre nás reč Konštantína-Cyrila v Benátkach na obhajobu staroslovanského písma (staroslovienčiny), ktorá je zároveň historickým zdrojom zmienky o avarskom písme. Peter Ratkoš radšej zdiskredituje autenticitu ZK ako by pripustil, že Avari boli gramotný národ.<br />
<span class="fullpost"><br />
<p>Otázka z nadpisu však nemôže byť zodpovedaná takým jednoduchým spôsobom ako sa pokúsil Peter Ratkoš. Všetci slovanskí historici s výnimkou Petra Ratkoša uznávajú ZK ako prvotriedny historický zdroj. Aby sme mohli obhájiť vierohodnosť tohto historického zdroja, musíme objasniť kedy bola práca napísaná, kto bol autorom, odkiaľ čerpal informácie a kedy sa obhajoba v Benátkach odohrala. Až keď budeme mať odpovede na všetky tieto otázky môžeme pristúpiť k zaisteniu dôveryhodnosti citácie o avarskom národnom písme. Je pravdou, že odborníci na slavistiku už objasnili uvedenú otázku pred nami ale Peter Ratkoš nato očividne zabudol.<br />
</p><p>To, kedy bola štúdia ZK napísaná je zrejmé z jej textu. Autor životopisu sa sám nazýva žiakom biskupa Metoda (Metod bol biskupom od roku 869). Biografia opisuje zenit činnosti slovanského misionára a preto musela byť napísaná počas Metodovho života ešte predtým ako boli jeho žiaci prenasledovaní tj. medzi rokmi 869 a 885.<br />
</p><p>V kapitole X. v ZK sa uvádza, že Konštantín napísal Chazarské rozpravy na základe svojej vlastnej knihy, ktorú jeho brat, Metod, preložil do staroslovanského jazyka. Preto samotný autor biografie vychádzal z dôveryhodných originálnych historických zdrojov.<br />
</p><p>Ak zoberieme do úvahy, že hlavným cieľom biografie, s ktorým slovanskí výskumníci súhlasia, bolo dokázať ideologické odôvodnenie a oprávnenosť staroslovanského písma, nemali by sme tvrdiť, že existencia avarského písma, ktoré sa spomína v jeho dôležitej časti, je nepravdivé tvrdenie.<a href="#81" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[81]</a> Táto téma, ktorá bola predmetom obhajoby v Benátkach v roku 867, sa nachádza v kapitole XVI, ZK. Môžeme sa v nej dozvedieť o avarskom národnom písme.<a href="#82" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[82]</a><br />
</p><p>Obhajoba oprávnenosti slovanského písma bola najdôležitejším cieľom Konštantínovej cesty do Ríma. Na tejto ceste sa zastavil v Benátkach. Fakty z kapitoly XVI. ZK uvádzajú, že Konštantín nezávisle od zoznamu, ktorý uviedol, pridal ďalších 14 biblických mien. Tieto poznámky boli potrebné k tomu aby mohol svojim žiakom ukázať ako dôležité je obhájiť staroslovanské písmo voči, ktorému existovala v jeho domovine silná opozícia. Ak však autor životopisu použil menej významné zdroje z pohľadu slovanských národných záujmov v Chazarskej rozprave potom v prípade tejto prvotriednej rozpravy musel použiť dôveryhodnejšie zdroje. Zmienka o avarskom národnom písme preto pochádzala priamo z Konštantinových poznámok alebo z ich prekladu.<br />
</p><p>Zmienka o avarskom národnom písme nestratí na hodnovernosti dokonca ani v prípade ak by sme predpokladali, že celá reč bola vyfabrikovaná. Medzi dobovými údajmi, ktoré dokladajú existenciu Avarskej provincie sa uvádza, že v roku 871 provincia, ktorú im zveril Karol Veľký, stále existuje. Pomocný biskup Albericus tam pôsobil v roku 859. Zmienka o avarskom národnom písme v Benátkach je z roku 867. Petrove Ratkošove tvrdenie, podľa ktorého práca ZK bola napísaná oveľa neskôr, po rozpade Avarského kaganátu, je nezrozumiteľné nakoľko v širšom kontexte nerozpráva o Avarskom kaganáte ale o Avarskej provincii vrámci Franskej ríše. V období, ktoré sa uvádza v ZK, ako môžeme vidieť, Avarská provincia stále existovala a na jej území pôsobil pomocný biskup Avarov. Konštantín preto v Benátkach spomínal Avarov z Avarskej provincie, ktorá v tom čase existovala a ak bola pod správou Pribinu zo Zalaváru (Blatnohradu), musel o nej veľmi dobre vedieť, teda určite nie Avarský kaganát, ktorý zanikol dávno predtým.<br />
</p><p>Takisto argument, podľa ktorého nemáme žiadne vedomosti o avarskom písme neobstojí. Dôvody som vysvetlil vo svojej práci <em>"A magyar rovásírás eredetéről" (Pôvod maďarského runového písma)</em><a href="#83" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[83]</a>. V tejto práci som ukázal, že existuje možnosť, že avarské písmo, ktoré spomína Konštantín, bolo písmo, ktoré sa v súčasnosti nazýva maďarské runové písmo<a href="#84" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[84]</a>.<br />
<center><br />
<a href="http://www.youtube.com/watch?v=eLZjw9sCop8"><br />
<span><br />
<img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhtdAgrXOU9WvcJpIEuQVNOIqsVb3KX3FmpZBxCs6AIt8VBfvnGroypoIV9eq4EuwbC-QJbvrUV_tueRHApiueR9qlZEnc1TW-2T7MSWw7w005XlOoPW5RAEqyiI9xmzeZA0vBkG1Na_csg/s320/Homokmegy_ohs_inscription_900s.png"><br />
nápis z Homokmégy-Halom, 10. storočie<br />
</span><br />
<span><br />
<img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEitGc7Kf9QuYfjC2wShbd6UcpxNyLLFJkH6GjriY_ErLCCwbBKLqjBOXzs0VYPY1neCI0PeJLco71wN4HJxUrWoFkFh-Pu_Bb6qyAXvrVXlZcFMOxucA5D-mirJVjZt4dlVMfvJjB-ixH6J/s320/Nikolsburg.gif"><br />
abeceda runového písma z Mikulova na Morave, 1483<br />
</span><br />
</a><br />
</center><br />
</p><p>Podľa ďalších tvrdení Petra Ratkoša, avarské národné písmo nie je písmo európskych Avarov ale ázijských. Argumentuje nasledovným spôsobom: <em>"lebo títo (tj. gramotní Avari) sa nachádzajú na dlhom zozname medzi inými kaukazskými národmi, ktoré mali vlastný náboženský jazyk"</em>. Takáto argumentácia sa opiera o dve evidentné chyby v interpretácii spomínaného textu zo ZK:<br />
<ol><li><br />
<p>Konštantín spomína gramotných Avarov popri gramotných Gótoch a Turkoch. V tomto prípade nemyslíme na Gótov, ktorí boli zbytkom kaukazských Gótov lebo gótske písmo vytvoril - a to je historický fakt - nestoriánsky biskup Wulfila v období 355 - 383 pre Gótov, ktorí sa presunuli na Balkán. V období medzi rokmi 867 a 885, ľudia, ktorí boli nazývaní Tursi alebo Turci (v turkickom jazyku) boli vo všeobecnosti Maďari.<br />
</p><p>Medzi inými takisto F.Dvornik, odborník na dané obdobie, má rovnaký názor.<a href="#85" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[85]</a> Aby sme mohli textu správne porozumieť, mali by sme si pripomenúť, že Maďari v danom období obývali Etelköz tj. územie medzi riekami Don a Dunaj.<br />
</p><p>ZK konzistente uvádza národy, ktoré mali vlastné písmo, v troch skupinách. V nasledujúcom zozname ich uvedieme v poradí v akom sú uvedené v ZK:<br />
</p><ol><li>národy s vlastným písmom kaukazského regiónu: Arméni, Peržania, Abazgos (v súčasnosti Abcházsko), Iberci (v súčasnosti Gruzínsko) a Sogiani (Alani, Osetínci?)</li>
<li><b>národy s vlastným písmom v Karpatoch a na Done: Góti, Avari, Turci (Maďari) a Chazari</b></li>
<li>národy s vlastným písmom blízkeho východu: Egypťania, Asýrci a mnoho ďalších</li>
</ol><p>Zmienka o Avaroch sa teda týka Avarov na území súčasnej Európy. Petrova Ratkošova námietka je preto v rozpore s geografickým umiestnením uvádzaným v historickom zdroji.<br />
</p></li>
<li><br />
<p>Keď účastníci rozpravy v Benátkach v roku 867 spomínali Avarov, nemysleli malý fragment národa na Kaukaze ale Avarov pochádzajúcich z Avarského kaganátu, ktorý existoval takmer 250 rokov a ktorého sa Európania obávali. Títo Avari boli kresťania v Avarskej provincii Franskej ríše už od roku 805. V prípade Gótov nespomínali zbytok krymských Gótov ale Teodorikových Ostrogótov, ktorí ovládali Benátky 63 rokov (489-552) ako aj Vizigótov z kráľovstva Galov (419-507) a Španielov(507-711).<br />
</p></li>
</ol></p><p>Peter Ratkoš preto stavia svoje námietky na úmyselnom prehliadaní dôležitých faktov a neodôvodnenom prekrúcaní bezvýznamných faktov.<br />
</p><p>Petrovo Ratkošovo odmietavé stanovisko k otázke Avarskej provincie, ktoré opiera o slabé argumenty vyplývajúce z povrchnej znalosti historických zdrojov, nevyhnutne navodzuje nasledovnú otázku: Prečo je tak neústupčivý v prípade existencie Avarskej provincie v období medzi rokmi 805 a 900 ?<br />
</p><p>Nikde nepriznáva, že existencia Avarskej provincie v 9.storočí by zneplatnila všobecne rozšírenú poveru o tom, že Veľká Morava zahŕňala Transdanubiu - severnú časť pôvodného územia Panonie. Avšak ak sa objavia historické fakty, ktoré potvrdzujú existenciu Avarskej provincie, potom geografická expanzia Veľkej Moravy musí byť prehodnotená!<a href="#86" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[86]</a><br />
</p><p><a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/08/sila-faktov-o-umiestneni-velkej-moravy.html">>>O umiestnení Veľkej Moravy</a> <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/01/sila-faktov-obsah.html">︽Obsah</a><br />
</p><hr><p><a name="81" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[81]</a> Cf.: <b>MMFH. II.</b> 57<br />
</p><p><a name="82" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[82]</a> <b>MMFH. II.</b> 106<br />
</p><p><a name="83" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[83]</a> <em>Magyar Nyelv</em> (Budapest) 1977. Issue No. 3. 303-313. Ďalej pozri konferenčnú brožúrku: <em>"800 ÉVES A MAGYAR HIVATALI ÍRÁSBELISÉG"</em> (800 rokov maďarskej literatúry) Bp. 1983.<br />
</p><p><a name="84" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[84]</a> <em>Magyar Nyelv</em> 1977. 308-309<br />
</p><p><a name="85" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[85]</a> <b>DVORNIK, F.:</b> <em>Les Légendes....</em> 207-209. <b>MMFH. III.</b> 106<br />
</p><p><a name="86" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[86]</a> Musíme uviesť, že výskumníci územia Veľkej Moravy nikdy neobjasnili mnohé zmeny, ktoré sa týkali územia Pannonie najmä v súvislosti s 9.storočím. V tejto súvislosti Ľubomír Havlík úprimne poznamenáva: <em>"Dodnes sa nikto nezaoberal výskumom ako veľká bola Pannonia v čase Svätopluka a aké veľké Svätoplukovo územie v Pannonii vskutočnosti bolo. Vo všeobecnosti považovali Pannoniu za antickú dŕžavu Karolíncov."</em> <b>HAVLIK L.:</b> <em>Územní rozsah...</em> Slovanské štúdie III. 68. V Pitsburgu, na Duquesne Universite XVI. History Forum, October 1982., táto otázka bola analyzovaná a zodpovedaná.<br />
</p></span>martinhttp://www.blogger.com/profile/01673663821718275900noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2150110231056407497.post-51079297356868144002010-07-06T09:18:00.038+02:002010-07-06T16:10:04.864+02:00Utrpenie mladého bohoslovca v Getsemanskej záhrade<span class="fullpost" style="
position: absolute;
top: 0px;
left: 0px;
z-index: 1;
width: 100%;
height: 100%;
/* background-color:rgba(0,0,20,0.95) !important;
filter: alpha(opacity = 95);
background-color: #000014;*/
filter:alpha(opacity=95);opacity:1;
padding: 1em;
background-image:url(http://venusandherlover.com/graphix/spacebkgrd.gif);
"><br />
<div style="
font-family: cursive;
font-style: italic;
font-weight: bold;
font-size: medium;
text-align: center;
width: 25em;
color: yellow;
margin-left: 30%;
"><div style="
font-family: cursive;
font-style: italic;
font-weight: bold;
font-size: large;
text-align:left;
width: 30em;
color: yellow;
margin-bottom: 2em;
">Utrpenie mladého bohoslovca v Getsemanskej záhrade<br />
</div><div><img src="http://www.animatedgif.net/stars/alite_e0.gif" border="0" height="16px" style="border:none;"><!--
<img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhA5iuZ2AgHglGKFHIA2mKp0mC8gpPMPq6vmcfBanaLYd8cVtdrxg17nUzvNrs4-jsLRKMTllj7uWPAmagoGlKBlGo-nB_I8YBM5XLyreaW6BohdvD66j5_ev-HQ136TY74ypL9wk7wjVke/s320/alite_e0%5B1%5D.gif" border="0" height="16px" style="border:none;"><br />
--></div><div>V tebe mám ja vlahu<br />
v ovečkách živiny,<br />
nebude nutné, Alahu,<br />
robiť bez príčiny!<br />
</div><div><img src="http://www.your3dsource.com/images/spinningmoon.gif" border="0" height="16px" style="border:none;"><!--
<img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiFCzG5X8AxRbIKG4toc54ELvUwPj4tApqV6H7QOXZF3u1T27bSkXHYAxYuCQQidVP-iO004iZcJGfhVb3_VgXE-FW5_4SiwB79ksyJdSjWFj43FyVxHsHFHT5wv9a44xmHj3xX8aUHwt7x/s320/spinningmoon%5B1%5D.gif" border="0" height="16px" style="border:none;">--></div><div>kyrie eleison<br />
</div><div><img src="http://images3.wikia.nocookie.net/__cb20100112123141/uncyclopedia/images/a/a4/Swastika_rotating.gif" border="0" height="16px" style="border:none;"><!--
<img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEinA_IOvgV8p5ykL5KWjVnKn2lRXG8eMARAsph-dp_ctRl_cqPgcu-a_hjzgYd947KmO1QjhusgENgO0JgdD5JkkdK8bkugesFZSGUV91BxnVlqJFyso4IJakQNWawqusYlxHJzUdWraSBi/s320/Swastika_rotating%5B1%5D.gif" border="0" height="16px" style="border:none;">--></div><div>Na perách odpoveď<br />
a v mysli výkričník,<br />
nebude výpoveď<br />
kým budem spovedník!<br />
</div><div><img src="http://www.your3dsource.com/images/spinningredstar.gif" border="0" height="16px" style="border: none;"><!--
<img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjT-lh-JSwkkpltoYuox0JoQzFbZnx6Q3lV8GR2GqMZHlxp_L2n-e5UzNLjNPGTNnRNuDJ6LfewPqk0k53b1FShKBWQIm82wen9luwH_b-jJI_JK5Ojj_Pc69s_SQHVzGAjS385BYaj-g-d/s320/spinningredstar%5B1%5D.gif" border="0" height="16px" style="border: none;">--></div><div>christe eleison<br />
</div><div><img src="http://www.your3dsource.com/images/goldstarofdavidgif.gif" border="0" height="16px" style="border: none;"><!--
<img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj09xjHTknzvv6YMdA4OEq8VTtt6ywSOEIyc_TBAFzvy8xj1EN7uWblLcXnNPQaEI-bhAhJtg9ZbZsKCKvL8h36jDOmIAxprUHPHdPLSDBIsFvysOX28vqu_3BLzKynF7QOTPtiMnyWFSEX/s320/goldstarofdavidgif%5B1%5D.gif" border="0" height="16px" style="border: none;">--></div><div>Vo vreckách vždy prázdno<br />
no v dome kuchárku,<br />
budeže jej radno<br />
hrať sa na doktorku?<br />
</div><div><!--
<img src="http://ghghgs.t35.com/crux_constellation.gif" border="0" style="border: none;"><br />
--><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgYHmwdFjkzPnhlZVS1IG4Cp1Id9hKXPVMP53T8s7nXIWq50xQc97neJFikfc_hSg45MU4AXCeed5qIAcQB5XZBGjmPbLLfQ7jeM95qi8c8-4qV-tfflu3i08D5Wly84WiQTdgiSBF_xWYN/s320/crux_constellation.gif" border="0" style="border: none;"><br />
</div></div><script src="http://www.gmodules.com/ig/ifr?url=http://ghghgs.t35.com/mp3player.xml&synd=open&w=64&h=17&title=Gregorian Chants - Kyrie Christe Eleison&border=%23ffffff%7C3px%2C1px+solid+%23999999&output=js"></script><br />
</span>martinhttp://www.blogger.com/profile/01673663821718275900noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2150110231056407497.post-85836656956321215042010-05-16T22:10:00.043+02:002010-05-17T08:00:53.191+02:00Terminator<img src="http://www.ghghgs.t35.com/Terminator.png"><br />
<span class="fullpost" style="
position: absolute;
top: 0px;
left: 0px;
z-index: 1;
width: 100%;
height: 100%;
/* background-color:rgba(0,0,20,0.95) !important;
filter: alpha(opacity = 95);
background-color: #000014;*/
filter:alpha(opacity=95);opacity:1;
padding: 1em;
background-image:url(http://venusandherlover.com/graphix/spacebkgrd.gif);
"><br />
<center><br />
<div style="
font-family: cursive;
font-style: italic;
font-weight: bold;
font-size: large;
text-align:center;
width: 25em;
color: yellow;
margin-bottom: 1em;
">coming soon ...</div><a href="http://www.youtube.com/watch?v=8pUrsUORF4Y"><br />
<img height="350px" src="http://www.ghghgs.t35.com/Terminator_5th_commandment.png"><br />
</a><br />
<div style="
font-family: cursive;
font-style: italic;
font-weight: bold;
font-size: medium;
text-align:center;
width: 25em;
color: yellow;
margin-top: 1em;
"><div><a href="http://www.youtube.com/watch?v=8pUrsUORF4Y">movie trailer</a></div><div><a href="http://www.youtube.com/watch?v=gjsZCyNb7o0&feature=related">production scene</a></div></div></center><br />
<!-- START SOUND CODE, DELETE TO REMOVE --><br />
<script language="JavaScript" type="text/javascript">
<!-- // Start
if (navigator.appName == "Microsoft Internet Explorer") {
document.write('<bgsound src="http://www.ghghgs.t35.com/terminator.mid" LOOP="0" HIDDEN="true">');
} else {
document.write('<embed type="application/x-mplayer2" pluginspage="http://www.microsoft.com/Windows/MediaPlayer/" Name="MediaPlayer" src="http://www.ghghgs.t35.com/terminator.mid" AutoStart="true" hidden="true" ShowStatusBar="1" ShowControls="1" ShowDisplay="1" volume="-1" loop="true">');
} // End -->
</script><br />
<!-- END SOUND CODE --><br />
</span>martinhttp://www.blogger.com/profile/01673663821718275900noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-2150110231056407497.post-62014244629850726292010-04-28T07:41:00.001+02:002010-11-20T14:46:10.269+01:00Sila faktov / Avari alebo avarskí Slovania ?Ak slovenskí archeológovia a historici predpokladajú, že príchod Slovanov do Karpatskej kotliny nastal v 4. a 5. storočí n.l. potom musia takisto predpokladať, že Avari boli postupne asimilovaní. Avarské archeologické nálezy zo 6. až 8. storočia sú spochybňované aj kvôli tomu lebo z rovnakého obdobia pochádza iba veľmi málo slovanských nálezov.<br />
<center><br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjtCh18LyxNtXy25tpJazwzmIc6DEQTwpKvf-6gZZqMsYk8HsGaSInrwv_HXBvFrKskgbyrTgvkU1LlMJ4uH1vrVOiYHn7e-fPXPzou30Dw7COwdSIrATxp10YlZPl8raX5uLpdq7BiUaMy/s1600/11cecb5d3b22%5B1%5D.jpg"><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjtCh18LyxNtXy25tpJazwzmIc6DEQTwpKvf-6gZZqMsYk8HsGaSInrwv_HXBvFrKskgbyrTgvkU1LlMJ4uH1vrVOiYHn7e-fPXPzou30Dw7COwdSIrATxp10YlZPl8raX5uLpdq7BiUaMy/s320/11cecb5d3b22%5B1%5D.jpg"/></a><br />
</center><br />
<span class="fullpost"><br />
<p>Teória o postupnej asimilácia Avarov má svoj pôvod v období romantizmu a slovenského národného obrodenia. V uvedenom období bola všeobecne prijímaná predstava o tom, že pôvodní obyvatelia Karpatskej kotliny boli Slovania. Kedže teória sa neopierala o žiadne historické písomnosti, romantici sa zhodli na tom, že Slovania žijúci v Karpatskej kotline museli byť známi pod iným pomenovaním. A tak sa v roku 1867 zrodila dácko-slovanská (slovenská) teória kontinuity, ktorá sa stala súčasťou slovenskej tradície.<a href="#40" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[40]</a><br />
</p><p>Od čias slovenského národného obrodenia sa datovanie príchodu Slovanov na územie Slovenska pohybovalo v rozpätí od 1.storočia p.n.l. po 4. a 5. storočie n.l. Slovenská historiografia sa však v poslednom polstoročí stala objektívnejšou. Navzdory pozorovanému vývoju, nemôžeme považovať súčasný stav za konečný, zvlášť v prípade určenia skorého príchodu Slovanov na územie Slovenska - tak ako sme uviedli v <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/03/sila-faktov-prepojenie-medzi.html">kapitole II odstavec 3</a> - jedná sa totiž stále o dohad bez akýchkoľvek autentických dôkazov.<br />
</p><p>Táto masovo rozšírená teória o poslovančení Avarov sa stala dokonca oficiálnou "dogmou" navzdory tomu, že existenciu väčšieho počtu Slovanov v Karpatskej kotline sa zatiaľ stále nepodarilo dokázať. Naše slová sú potvrdzované aj meniacou sa terminológiou súvisiacou s predmetnou otázkou. Tí slovenskí historici, ktorí obhajujú prebudenie sa nacionalizmu, v súvislosti so zavádzaním teórie o poslovančených Avaroch, stále rozprávajú o Avaroch. V 50-tych rokoch 20. storočia používajú pomenovanie avarskí Slovania, kým v 60-tych rokoch slovanskí Avari. Posledné z uvedených pomenovaní zostáva v očiach čitateľa neznalého historické skutočnosti, fakticky pomenovaním národa hoci hypotéza zostáva stále nedokázaná.<br />
</p><p>V <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/03/sila-faktov-pisomne-dokazy-o-prichode.html">kapitole II</a> sme uviedli najdôležitejšie dobové historické zdroje, ktoré jasne dokazujú to, že Slovania začali osídlovať Karpatskú kotlinu vo väčšom počte počas obdobia Avarského kaganátu a to až v rokoch 795-805 n.l. Ďalej preskúmame iba údajné vzájomné spolužitie Slovanov a Avarov.<br />
</p><p><a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/04/sila-faktov-pisomne-zaznamy-joannesa.html">>>Písomné záznamy Joannesa Ephesinusa o Avaroch a Slovanoch</a> <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/01/sila-faktov-obsah.html">︽Obsah</a><br />
</p><hr><p><a name="40" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[40]</a> <b>SASINEK FRANKO</b>: <em>Dejiny dávnych národov na území terajšieho Uhorska</em> (<em>A régebbi népek története a mai Magyarország területén.</em>)(<em>The History of the Older Peoples in the present territory of Hungary</em>) 1. vydanie: Szakolca 1867., 2. vydanie: Túrócszentmárton 1878. 153. old. (toto vydanie používame)<br />
</p></span>martinhttp://www.blogger.com/profile/01673663821718275900noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2150110231056407497.post-19471820613204403772010-04-28T07:40:00.002+02:002010-11-20T15:13:55.208+01:00Sila faktov / Nepretržité nepriateľstvo medzi Slovanmi a AvarmiDlhý zoznam historických písomných zdrojov je svedectvom opaku toho čo tvrdí teória o poslovančených Avaroch. Kvôli nedostatku miesta uvedieme z nich iba dva:<br />
<span class="fullpost"><br />
<ol style="list-style-type: lower-alpha;"><li><em>Fredegarova kronika o kontaktoch medzi Avarmi a Slovanmi</em><br />
<p>Fredegar uvádza, že karantánskí Slovania platili Avarom vazalskú daň až po obdobie Sama (cca 623-630). Mnoho slovanských žien oťarchavelo s avarskými vyberačmi daní a slovanské deti, ktoré sa z týchto vzťahov narodili, potom ako dospeli, viedli povstanie proti Avarom po boku Sama.<br />
</p><p>Z uvedenej poznámky sú zjavné hneď 2 fakty: kontakty boli iba zriedkavé a ak k nim dochádzalo, tak nie vo veľkom počte alebo ako dôsledok dlhodobého spolužitia, preto zovšeobecňovanie nie je na mieste. Fredegar sám dokladá, že vzťahy neboli početné tým, že potomstvo stálo na čele povstania. Potomstvo nemalo záujem o prípadnú asimiláciu s Avarmi, naopak, bojovalo za zrušenie akýchkoľvek kontaktov s nimi. A preto Fredegar nedokazuje to, že Avari a Slovania vedľa seba nažívali v pokoji, naopak, poskytuje nám dôkaz o tom, že medzi týmito dvomi národmi panovalo nepretržité nepriateľstvo a nenávisť.<br />
</p><li><em>Letopisy kráľovstva Frankov o nepriateľstve medzi Avarmi a Slovanmi</em><br />
<p>Letopisy nám poskytujú dôkaz o tom, že medzi Avarmi a Slovanmi panovalo takmer jeden a pol storočia nepretržité nepriateľstvo.<br />
</p><p>To bol aj dôvod toho prečo Teodor, avarský kagan - tak ako sa o tom zmieňuje vyššie uvedený letopis, požiadal v roku 805 Karola Veľkého aby dovolil jeho ľuďom usadiť sa medzi riekami Rába a Dunaj a tak im umožniť pokojnú existenciu a ochranu pred útlakom zo strany Slovanov.<a href="#42" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[42]</a><br />
</p><p>Na základe toho istého historického zdroja, Karol Veľký v roku 811 n.l., čo je obdobie hneď po rozpade Avarského kaganátu, bol ešte stále nútený používať vojenskú silu nato aby zastavil nepretržité rozbroje medzi Avarmi a Slovanmi.<a href="#43" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[43]</a><br />
</p><p>Nezabudnime takisto na už spomenutú poznámku z <em>Conversio</em>, ktorá uvádza, že Slovania sa mohli presunúť na územie Avarov až po rozpade Avarského kaganátu.<a href="#44" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[44]</a> Ak by boli Avari poslovančení, takáto udalosť by nikdy nemohla nastať. V polovici 10. storočia Konštantín Porfyrogennetos zreteľne uvádza: <em>"V Chorvátsku žili medzi Chorvátmi Avari, ktorí sa od nich dali ľahko rozpoznať."</em><a href="#45" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[45]</a><br />
</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj33OYSeJ8nXMS3Bp_4JifcE3lSuAIGADNE-W4jiiQSGcgSVOF9KIhmc8uB2FDczLRUIVhyphenhyphennq6s1x5hJwgjOmiLiVoWjyvuems6Il-b8nLxOQeEDtaOaO5gVQbdInwZbSxArBi4t_Z_z9MF/s1600/311_fig-2-hgr001rec_antr.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj33OYSeJ8nXMS3Bp_4JifcE3lSuAIGADNE-W4jiiQSGcgSVOF9KIhmc8uB2FDczLRUIVhyphenhyphennq6s1x5hJwgjOmiLiVoWjyvuems6Il-b8nLxOQeEDtaOaO5gVQbdInwZbSxArBi4t_Z_z9MF/s320/311_fig-2-hgr001rec_antr.jpg" width="272" /></a><br />
<p>Antropologická rekonštrukcia tváre muža (<a href="http://www2.rgzm.de/foreigners/cfm/themen/311/311_UK.cfm?Language=UK">avarského kagana</a>?) z hrobu v Kunbábony</p></div><p>Citované hitorické zdroje, ktoré môžu byť ľahko doplnené ďalšími, poskytujú jasné dôkazy o tom, že pre teóriu o poslovančených Avaroch neexistuje žiaden skutočný dôvod.<br />
</p></ol><p><a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/04/sila-faktov-pisomne-zaznamy-konstantina.html">>>Písomné záznamy Konštantína Porfyrogennetosa o Avaroch a Slovanoch</a> <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/01/sila-faktov-obsah.html">︽Obsah</a> </p><hr><p><a name="42" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[42]</a> pozri <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/03/sila-faktov-pisomne-dokazy-o-prichode.html#19">poznámku 19</a> tj. časť II. kapitola 1. odstavec b ako aj úvod do <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/07/sila-faktov-provincia-avarov-vo.html">kapitoly V.</a> </p><p><a name="43" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[43]</a> odkazujeme sa na vojenskú výpravu troch armád z roku 811 n.l., v ktorej jedna armáda Karola Veľkého "bola odvelená do Panónie aby zastavila boje medzi Hunmi (tj. Avarmi) a Slovanmi" ("..in Pannonias, ad controversiai Hunnorum et Sclavorum finiendas...") <b>ANNALES REGNI FRANCORUM</b>, ad annum 811. — <b>MMFH. I. 44</b>. </p><p><a name="44" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[44]</a> v súvislosti s údajmi z <em>Conversio</em>, pozri <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/03/sila-faktov-pisomne-dokazy-o-prichode.html#18">poznámku 18</a> z časti II. kapitola 1. odsek b. </p><p><a name="45" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[45]</a> <b>DE ADMINISTRANDO IMPERII.</b> kap. 30. – <b>MMFH.</b> III. 388. </p></span>martinhttp://www.blogger.com/profile/01673663821718275900noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2150110231056407497.post-25696646920112617582010-04-28T07:40:00.001+02:002010-04-28T07:40:45.713+02:00Sila faktov / Písomné záznamy Joannesa Ephesinusa o Avaroch a SlovanochPeter Ratkoš namieta, že vo svojej práci s názvom <em>"Az Ősi Nyitra"</em> (Starobylá Nitra) neberiem do úvahy písomné zmienky Joannesa Ephesinusa o Slovanoch. Peter Ratkoš by mal vedieť, že uvedený zdroj, ktorý som odmietol vo svojej práci uviesť, popisuje inváziu Slovanov na Balkán v období medzi rokmi 578 - 583 n.l. a ich usadenie sa na jeho východe. V tejto súvislosti Niederle, Sasinek a iní vidia v jednej vete Joannesa Ephesinusa dôkaz o vzájomnom spolužití Slovanov a Avarov. Táto veta podľa prekladu Petra Ratkoša znie: <em>"Po smrti Justiniusa, prekliate kmene Slovanov ho (Tiberius) jednotlivo napádali znovu a znovu, tak ako aj tí ľudia s dlhými, kučeravými vlasmi, ktorí sú nazývaní Avari."</em><a href="#41" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[41]</a><br />
<span class="fullpost"><br />
<p>Cisár Tiberius vládol v období 578-582 n.l. a takisto počas posledných 3 rokov vlády svojho predchodcu, сhorého cisára Justiniusa (575-578). V tom čase Avari už 10 rokov žili v Karpatskej kotline a dobývali územie medzi riekami Dráva a Sáva, ktoré sa nazývalo Sirmium (582). Na druhej strane Slovania postupovali cez územie Moldavska, nachádzajúcom sa na východnej strane Karpát, smerom k dolnému Dunaju odkiaľ prenikli do Byzancie, zničili ju a usadili sa na území dnešného Bulharska.<br />
</p><p>Dva útoky na Byzanciu v rovnakom čase ale vedené v dvoch rôznych smeroch nemôžu byť prejavom vzájomného spolužitia Slovanov a Avarov. Údaje Priscosa Rhetora a Menadrosa Protectora podporujú toto naše tvrdenie.<br />
</p><p><a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/04/sila-faktov-nepretrzite-nepriatelstvo.html">>>Nepretržité nepriateľstvo medzi Slovanmi a Avarmi</a> <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/01/sila-faktov-obsah.html">︽Obsah</a><br />
</p><hr><p><a name="41" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[41]</a> <b>JOANNES EPHESINUS:</b> Egyháztörténet III. könyv, 25. fejezet. (Dejiny Cirkvi, kniha III. kapitola 25) <b>RATKOŠ:</b> <em>Pramene...</em> 1964. 44. oldal. – V Niederleho preklade veta znie nasledovne: (potom ako Tiberius zdedil trón od Justiniusa) <em>"Z každej strany hrozí vojna, najmä z oblastí prekliatych kmeňov Slovanov a dlhovlasých, kučeravých Avarov, ktorí ho nenechali napokoji ani sekundu..."</em> <b>NIEDERLE:</b> <em>Starožitnosti...</em> po str. 205.<br />
</p></span>martinhttp://www.blogger.com/profile/01673663821718275900noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2150110231056407497.post-53449843241572695792010-04-28T07:39:00.004+02:002010-11-20T15:46:59.935+01:00Sila faktov / O pohrebisku v Devínskej Novej VsiSlovenskí výskumníci považujú pohrebisko v Devínskej Novej Vsi za najdôležitejší dôkaz avarsko-slovanského spolužitia. Doteraz bolo odkrytých 902 hrobov, z ktorých 27 bolo žiarových. V roku 1952 Jan Eisner vypracoval podrobnú správu o nálezoch.<a href="#59" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[59]</a> Peter Ratkoš uvádza, že som do úvahy nevzal výsledky Eisnera a iných. Žiaľ, nálezy neposkytujú dostatočne presvedčivé dôkazy, ktoré Peter Ratkoš očakáva.<br />
<span class="fullpost"><br />
<p>Z Eisnerovej správy vyplýva mnoho problémov. Tieto problémy odhalila Šarlota B.Szatmári pri analýze Eisnerovej správy v roku 1968.<a href="#60" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[60]</a><br />
</p><p>V súvislosti s Eisnerovou správou Šarlota B.Szatmári okrem iného uskutočnila nasledujúce pozorovania: <br />
</p><p><em>Eisnerova publikácia spôsobuje ťažkosti pri objasňovaní nálezov lebo vo svojej správe o hroboch opisuje veľké množstvo predmetov, ktorých identifikácia zostáva nejasná aj kvôli chýbajúcim nákresom hrobov. Často opisuje ten istý nález ale v súvislosti s dvomi rôznymi hrobmi. V mnohých prípadoch chýbajú obrázky dôležitých predmetov, uvedená je iba poznámka alebo drobná zmienka. Najväčšie prekvapenie je však to, že mapa nie je dostatočne podrobná. Veľká časť hrobov, ktorých podrobné opisy sú uvedené v tabuľkách, na mape chýba. To je skutočná strata lebo niekoľko hrobov s bohatými nálezmi, v ktorých boli spolu s majiteľom pochované kone a bohaté ženské hroby sú medzi tými, ktoré na mape chýbajú. V správe sa spomína 9 hrobov s Bjelobrod charakteristikami ale na mape ich je iba 6... a ďalších 96 hrobov, ktoré sa v správe uvádzajú nie je takisto možné nájsť na mape. To je naozaj veľká strata lebo práve tieto hroby mohli byť postačujúcimi a konečnými dôkazmi.</em><a href="#61" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[61]</a><br />
</p><p>Šarlota B.Szatmári poukazuje na niekoľko oblastí, v ktorých sú Eisnerove tvrdenia problematické:<br />
<ol><li>Eisner predkladá každý predment samostatne neskúma pohrebisko ako celok z pohľadu spoločnosti.<br />
<li>Eisnerovo určenie obdobia (625-800) je príliš voľné a nezohľadňuje pomery počtu hrobov podľa obdobia, kde prevažná väčšina je z 9. storočia<br />
<li>Eisner nepoužíva niektoré kritéria na určenie etnických charakteritík pohrebiska. Dôveryhodnosť Eisnerových názorov o tom, že miesto bolo obranným centrom Slovanov pred Avarmi je podkopaná skutočnosťou, že pohrebisko sa prestalo používať v období, v ktorom nastal rozkvet Slovanov.<br />
<li>Určenie obdobia pohrebiska je takisto nejasné.<br />
</ol>Preto Eisnerove nálezy na pohrebisku v Devínskej Novej Vsi, navzdory písomnostiam, neposkytujú dostatočné dôkazy o asimilácii Avarov Slovanmi. Z písomných správ o odkrytoch je cítiť predpojatá teória skorého príchodu Slovanov na toto územia vo veľkom počte, ktorú sa snažia výskumníci dokázať prostredníctvom archeológie. </p><p><a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/04/sila-faktov-o-pohrebnych-zvykoch.html">>>O pohrebných zvykoch Slovanov a Avarov</a> <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/01/sila-faktov-obsah.html">︽Obsah</a> </p><hr><p><a name="59" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[59]</a> <b>EISNER, JÁN:</b> <em>Devínska Nová Ves (Dévényújfalu)</em>. Bratislava 1952 </p><p><a name="60" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[60]</a> <b>B. SZATMÁRI SAROLTA:</b> <em>A dévényújfalusi temető etnikai és történeti problémái (Etnické a historické problemy pohrebiska v Devínskej Novej Vsi)</em> Komárom Megyei Múzeumok Közleményei I. Tata 1968. 107-132. plus map. </p><p><a name="61" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[61]</a> <b>B. SZATMÁRI:</b> <em>Op. Cit. 110</em> </p></span>martinhttp://www.blogger.com/profile/01673663821718275900noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2150110231056407497.post-17636696381635564932010-04-28T07:39:00.003+02:002010-11-20T15:40:30.127+01:00Sila faktov / Písomné záznamy Konštantína Porfyrogennetosa o Avaroch a SlovanochPater Ratkoš cituje kapitolu 29 z diela Konštantína Porfyrogennetosa <em>De Administrando Imperii</em> s cieľom vyvrátiť moje argumenty. Podľa jeho názoru, Konštantín Porfyrogennetos nepopierateľne poskytol dôkaz o tom, že Avari boli asimilovaní Slovanmi. Peter Ratkoš píše: <em>"Keď rozprávame o pomenovaní Avar mal by som sa zmieniť o vyjadrení Konštantína Porfyrogennetosa: 'Sklavoi oi kai Avaroi' - (Slovania alebo Avari)."</em> Pozrime sa na uvedené vyjadrenie bližšie!<br />
<span class="fullpost"><br />
<ol style="list-style-type: lower-alpha;"><li><a name="quotation"><em>Presnosť citácie</em></a><br />
<p>Citácia je nepresná z dvoch dôvodov. Predovšetkým, grécky text je fragment a preto mu nemožno porozumieť gramaticky. V tejto citácii je gramatická veta neúplná a končí za 'oi kai Avaroi'. Podruhé, grécka citácia nie správne preložená. Správny preklad uvedenej vety je nasledovný: <em>"... Slovania (za riekou), ktorí sa i Avarmi nazývajú"</em>.<a href="#46" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[46]</a> Ratkoš porozumel textu tak, že Slovania a Avari sú jedno etnikum -- <em>"Slovania alebo Avari"</em>. Pri tejto príležitosti je prekvapujúce, že Peter Ratkoš nesprávne cituje zo svojej vlastnej práce, ktorá je vpodstate v súlade s Moravcsikovým prekladom z gréckeho originálu.<a href="#47" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[47]</a><br />
</p><li><a name="slavoavars"><em>"Slovania, ktorí sa i Avarmi nazývajú"</em></a><br />
<p>Titulok nad textom môžeme objasniť iba v prípade ak uvedieme, že Konštantín Porfyrogennetos sa vo svojom diele <em>De Administrando Imperii</em> zmieňuje o Dalmácii pri troch príležitostiach ale dvomi rôznymi spôsobmi. Najprv v kapitole 29. píše o predmete našej diskusie a práve to je miesto, z ktorého pochádza Ratkošova nepresná citácia. Druhýkrát v kapitole 30 a nakoniec sa v kapitole 31 opäť vracia k predmetnej otázke. Prehľad najdôležitejších udalostí týkajúcich sa Avarsko-Slovanských kontaktov uvádzame v <a href="#tab2">tabuľke 2</a>.<a href="#48" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[48]</a><br />
</p><p><a href="#tab2">Tabuľka 2</a> nám v troch stĺpcoch poskytuje prehľad citácií z 3 kapitol spomínaných vyššie, týkajúcich sa usadzovania Chorvátov a osídľovania Dalmácie Slovanmi vo všeobecnosti. Už na prvý pohľad je zrejmý rozpor medzi informáciami obsiahnutými v kapitole 29 a v kapitole 30. Kapitola 31 sa týmito udalosťami nezaoberá.<br />
</p><p>Konštantín nám spätne rozpráva o histórii Dalmácie z čias cisára Diokleciána (284-305) pričom sa jeho opis nevyhne väčším medzerám. V úvode kapitoly 29 píše: <em>"Cisár Dioklecián mal Dalmáciu veľmi rád..."</em> a ďalej poznamenáva, že potom ako Dioklecián odstúpil z trónu, zvyšok svojho života, tj. do roku 313 n.l., strávil v hlavnom meste Dalmácie v Spalato (Split). Správu o Diokleciánovi je možné porozumieť s výnimkou kapitoly 29 až po porovnaní dátumov a udalostí opisovaných historických faktov.<br />
</p><center><br />
<table><caption> <a name="tab2">tab. 2</a> Konštantín Porfyrogennetos: De Administrando Imperii prehľad citácií o osídlení Dalmácie Chorvátmi </caption>
<tr> <th></th> <th>Kapitola 29<br />
O Dalmácii a susedných národoch</th> <th>Kapitola 30<br />
Záznam o provincii Dalmácia</th> <th>Kapitola 31<br />
O Chorvátoch a krajine, v ktorej žijú</th> </tr>
<tr> <th>A</th> <td></td> <td>Tí, ktorí sa zaujímajú o osídlenie Dalmácie, zistia z nasledujúcej správy ako ju dobyli Sklavíni ale predtým sa musím ešte zmieniť o tom kde sa Dalmácia nachádza.</td> <td></td> </tr>
<tr> <th>B</th> <td>Cisár Dioklecián mal Dalmáciu veľmi rád a preto tam usadil celé rodiny z Ríma, ktoré sa naďalej nazývali Rimanmi.</td> <td></td> <td>Rimania, ktorých si cisár Dioklecián so sebou priviedol a usadil ich tu (t.j. v Dalmácii) sa nazývali Rimania lebo sa sem presťahovali z Ríma.</td> </tr>
<tr> <th>C</th> <td></td> <td></td> <td>Alebo toto územie, ktoré sa teraz volá Chorvátsko a Srbsko.</td> </tr>
<tr> <th>D</th> <td>Územie osídlené týmito Rimanmi siaha až po rieku Dunaj.</td> <td>Teda predtým toto územie siahalo pozdĺžne k pohoriu v Istrii a do šírky k rieke Dunaj.</td> <td></td> </tr>
<tr> <th>E</th> <td></td> <td><em>(Každý rok poslal zo Salony (v súčasnosti predmestie Splitu) légiu vojakov aby strážila hranicu.)</em> ... strážili Dunaj pred Avarmi, ktorí žili na druhej strane rieky kde teraz žijú nomádski Turci.</td> <td></td> </tr>
<tr> <th>F</th> <td>Raz keď chceli prekročiť rieku a zistiť kto žije na druhej strane, objavili neozbrojených Sklavínov, ktorí sa i Avarmi nazývajú. Títo ľudia ani nevedeli, že na druhej strane rieky niekto žije.</td> <td>Ľudia z Dalmácie, ktorí tam prichádzali každý rok, videli cez rieku zvieratá a ľudí. Raz sa rozhodli prekročiť rieku a zistiť kto sú tí ľudia, ktorí tam žijú. Keď boli na druhej strane rieky objavili ženy a deti Avarov. Muži a mladí boli na vojenskom ťažení. Ženy a deti vzali do zajatia.</td> <td></td> </tr>
<tr> <th>G</th> <td><em>(v nasledujúcom texte píše o "Slovanoch, ktorí sa i Avarmi nazývajú ")</em> ktorí aby predišli ďalšiemu rabovaniu, napadli rímske stráže, ktoré sa každý rok menili, obliekli si ich šaty, oklamali obyvateľov Dalmácie a obsadili ich hlavné mesto Salona.</td> <td><em>("Avari")</em> keď zistili, že vojenská posádka zo Salony uväznila ich ženy a deti, prelstili ďalšie jednotky, ktoré ich prišli plieniť. Porazili ich a prezlečení v ich šatoch obsadili Salonu.</td> <td></td> </tr>
<tr> <th>H</th> <td>...usadili sa tam a odvtedy pomaly okrádali Rimanov, ktorí žili na lúkach a na vyššie položených miestach.</td> <td></td> <td></td> </tr>
<tr> <th>I</th> <td>A zabili ich, odobrali im zem a okupovali ju...</td> <td>...a od tej doby okupovali celé územie Dalmácie a usádzali sa tam.</td> <td></td> </tr>
<tr> <th>J</th> <td></td> <td>Od tej doby Chorváti žili za Bajivárom kde teraz žijú Bieli Chorváti.</td> <td>Chorváti, ktorí teraz žijú v Dalmácii sú potomkovia Bielych Chorvátov, ktorí boli nekresťania.</td> </tr>
<tr> <th>K</th> <td></td> <td>Ale jeden kmeň sa od nich odčlenil, päť bratov Klukás, Lovelos, Koséncis, Muchlo, Chorvátos a dve sestry Tuga a Buga spolu so všetkými ich ľuďmi vpochodovali do Dalmácie.</td> <td></td> </tr>
<tr> <th>L</th> <td></td> <td></td> <td>Títo Chorváti prišli ako utečenci k cisárovi Herakleiosovi dokonca predtým ako Srbskí utečenci požiadali o útočište.</td> </tr>
<tr> <th>M</th> <td></td> <td>A tak objavili Avarov, ktorí vlastnili krajinu.</td> <td><b>A v tom čase Avari prenasledovali Rímanov, ktorých tam presídlil Dioklecián z Ríma... a tak počas vlády Herakleiosa Avari vyhnali Rímanov a vyplienili ich zem.</b></td> </tr>
<tr> <th>N</th> <td>Od čias vlády cisára Herakleiosa a jeho kontaktov s Chorvátmi, Srbmi a všetkými ľuďmi z Dalmácie a priľahlých území ako</td> <td>Potom ako medzi sebou bojovali niekoľko rokov, Chorváti získali prevahu a vyzabíjali časť Avarov a zbytok si podmanili</td> <td>A tak na príkaz cisára Herakleiosa, títo Chorváti porazili a vyhnali odtiaľ Avarov...</td> </tr>
<tr> <th>O</th> <td>Chorváti, Srbi, Zachlunsovia, Terbuniotovia, Kamilitáni, Diokleciáni a Arentínci, ktorí sú nazývaní pohania... <em>(na tomto mieste je text prerušený. Pokračovanie je zrejmé:</em> usadili sa.<em>)</em></td> <td>Od tej doby nad krajinou vládnu Chorváti.</td> <td>Usadili sa v krajine Avarov, v ktorej aj teraz žijú.</td> </tr>
<tr> <th>P</th> <td>Ak dôsledok zanedbávania a ignorancie zo strany panovníkov Rímskej ríše, zvlášť počas vlády koktavého Michaela z Amorionu, ríša sa zmenšila, obyvatelia Dalmácie získali nezávislosť a už nikdy viac neboli pod vládou rímskeho cisára alebo niekoho iného.</td> <td></td> <td></td> </tr>
<tr> <th>Q</th> <td></td> <td>Ale v Chorvátsku sú ľudia, ktorí sú Avarmi.</td> <td></td> </tr>
</table></center><br />
<p>Z textu kapitoly 29 nie je zrejmé či územie, ktoré sa spomína v súvislosti s cisárom Diokleciánom (<em>"siaha až po rieku Dunaj"</em>) je územím Dalmácie alebo územím vrámci hraníc Rímskej ríše počas vlády Diokleciána alebo jej neskorším rozšírením až po povodie Dunaja. Počas 3. a 4. storočia bola Dalmácia iba malá provincia, ktorá nesiahala k Dunaju.<a href="#49" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[49]</a> <br />
</p><p>Naopak, kapitola 30 je oveľa presnejšia vo svojom opise. Cisár v úvode svojej správy upresňuje, že rozpráva o Dalmácii v čase keď Avari začali na Dalmáciu útočiť. V závere kapitoly rozpráva o príchode Chorvátov.<a href="#50" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[50]</a><br />
</p><p>Tieto udalosti sa odohrávali pred rokom 620 n.l. K dispozícii je veľké množstvo historických prameňov týkajúcich sa správy Byzancie a jej vojenskej histórie, ktoré objasňujú udalosti opisované Konštantínom Porfyrogennetosom.<br />
</p><p>Existuje množstvo písomností, ktoré nám poskytujú celkom dobrý obraz o politike správy ríše v danom období. Medzi nimi vyniká <em>Tajná história</em> od Prokopiusa na základe ktorej vieme, že v roku 535 n.l. vypukla Byzantsko-Gótska vojna: <em>"... ríša Gótov siaha od krajiny Galov k hraniciam Dácie kde sa nachádza mesto Sirmium"</em>.<a href="#51" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[51]</a> Justinianus I. vydal v roku 535 n.l. zákon č.XI a v roku 545 n.l. zákon č.CXXXI na základe ktorých vieme, že krajina Dioecesis, ktorá patrila Ilýrskej prefektúre zahŕňala nasledujúce provincie: Dacia Mediterranea, Dacia Ripensis, Privalis, Dardania, Mysia Superior, Pannonia (Secunda) a takisto časti Panónie, ktoré boli územím Civitas Bacensis (neskoršie územie Bácskeho panstva a priľahlých území). Herakleios vo svojich poznámkach z roku 535 n.l. opisuje to isté územie.<br />
</p><p>Provincia Dalmácie, ktorá nebola spomenutá, bola znovu začlenená do Ilýrskej prefektúry generálom Narsesom v roku 554 n.l. Toto umožnilo znovuzjednotenie ilýrskej diecézy, ktorá bola v čase migrácie národov rozdelená. Salona sa stala hlavným mestom vďaka tomu, že pôvodné centrum bolo presunuté z mesta Sirmium do Justinie Prima cisárom Justiniánom v roku 535 n.l.<a href="#52" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[52]</a><br />
</p><p>Dve provincie v novobnovenej diecéze sa nachádzali v povodí Dunaja. Prvá, Pannonia Secunda, sa nachádzala pri sútokoch riek Dráva a Sáva s Dunajom. Druhá, Moesia Superior, bola medzi Belehradom a Železnými vrátami. Nesmieme takisto zabúdať nato, že v roku 582 n.l. Avari dobyli Sirmium a počas nasledujúcich rokov hranicu medzi Avarským kaganátom a Byzanciou tvorila rieka Dunaj, ktorá prechádzala naprieč územím Moesie Superior rozprestierajúcim sa v jej povodí. To bolo aj príčinou bojov, ktoré sa na tomto území v spomínanom období odohrávali .<a href="#53" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[53]</a><br />
</p><center><br />
<a href="http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/ac/Roman_provinces_of_Illyricum,_Macedonia,_Moesia,_Pannonia_and_Thracia.jpg"><img src="http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/ac/Roman_provinces_of_Illyricum,_Macedonia,_Moesia,_Pannonia_and_Thracia.jpg" width="200" height="162"></a><br />
rímske provincie na Balkáne v 5.stor.<br />
</center><br />
<p>Z pohľadu maďarských historikov, kapitoly 29 a 30 obsahujú rozpory. Na základe kapitoly 29 obyvatelia Dalmácie, ktorí prekročili Dunaj <em>"... objavili neozbrojených Sklavínov, ktorí sa i Avarmi nazývajú."</em>. V kapitole 30: <em>"... objavili ženy a deti Avarov."</em>.<br />
</p><p>Tento rozpor je možné vyriešiť iba pomocou ďalších podrobnejších historických zdrojov informácií. V tejto súvislosti máme k dispozícii dva východiskové body. Prvý z nich je opis vojnových udalostí, o ktorých rozpráva Konštantín Porfyrogennetos. Druhý z nich je pokus o zodpovedanie otázky kto žil a kto mohol žiť na ľavom brehu Dunaja v spomínanom období.<br />
</p><p>Obdobie, ktoré budeme skúmať je rozsiahle. Zdola je ohraničené začiatkom osídlovania Karpatskej kotliny Avarmi v roku 568 n.l., zhora príchodom Chorvátov na Balkán v roku 620 n.l. Obdobie do polovice druhej dekády skúmať nemusíme lebo byzantský cisár Tiberius II. požiadal svojho nového suseda Bajána, avarského kagana, v roku 578 n.l. o pomoc v boji proti Slovanom, ktorí pred 2 rokmi prepadli Tráciu. Kagan podporoval Byzanciu proti Slovanom do roku 584 n.l. kedy Slovania z územia dolného Dunaja získali určitý stupeň nezávislosti na Avarskom kaganáte. To takisto vysvetľuje zmenu v ústretovosti avarského kagana, ktorý sa odvrátil od svojho spojenca a od roku 584 n.l. začal podporovať Slovanskú migráciu na Peloponéz.<a href="#54" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[54]</a><br />
</p><p>Koniec 20 rokov trvajúcej perzskej vojny v roku 591 n.l. umožnil cisárovi Maurikiosovi v rokoch 591-592 n.l. sústrediť svoju armádu na ťaženie proti Avarom a Slovanom žijúcim v povodí Dunaja. Jedna z výprav je práve spomínaná v kapitolách 29 a 30. Podľa zápisov obyvatelia Dalmácie prekročili Dunaj vtedy keď avarskí muži boli preč. Ak zoberieme do úvahy takisto zápis z kapitoly 29, Slovania sa tam museli nachádzať tiež.<br />
</p><p>Spomínaná udalosť sa musela odohrávať v čase keď Avari boli vo vojne proti Trákom v roku 592 n.l. s následnými vojenskými výpravami, ktoré sú detailne opísané v diele Theophylactusa Simocatta. A práve vďaka nemu vieme, že Maurikios použil trik a poslal víťaziacemu avarskému kaganovi po svojom osobnom strážcovi falošnú správu. Podľa tejto správy, vyslal svoju armádu na lodiach: <em>"aby mohli útočiť na rodiny a všetky ich zajať"</em>. Tento úspešný trik prinútil kagana vrátiť sa domov.<a href="#55" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[55]</a><br />
</p><p>Nadchádzajúce udalosti iba podporujú údaje z tabuľky uvedenej vyššie. Obe kapitoly 29 a 30 sa zhodujú v tom, že Avari (podľa kapitoly 29 Slovania, ktorí sa i Avarmi nazývajú) po návrate premohli byzantské stráže na brehoch Dunaja a obsadili hlavné mesto Dalmácie. Avarský kagan, ako ďalej píše Theophylactus Simocatta, skutočne začal v roku 595 n.l. vojenské ťaženia proti Dalmácii a Frankom. Theophanes takisto vedel, že kagan: <em>"zaútočil so svojou armádou proti Dalmácii a dobyl Balkes a 40 miest v okolí, pričom niektoré z nich zničil"</em>. Teda na základe uvedených dvoch správ Konštantína Porfyrogennetosa vieme, že opisujú udalosti v období medzi rokmi 591 a 595 n.l.<a href="#56" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[56]</a><br />
</p><p>S určitosťou vieme, že dalmátska diecéza sa nachádzala medzi sútokmi riek Dráva a Sáva s Dunajom a Avari sídlili od roku 568 n.l. na opačnej strane Dunaja na území mesta Singidunum (Belehrad). Predtým ako sa objavili Avari v povodí rieky Tisa žili germánski Longobardi a Gepidovia. Ak zoberieme do úvahy, že pred Avarmi žili v Karpatskej kotline vyše storočie Germáni a predtým Kelti, Sarmati a iné etniká, ktoré tam naďalej žili spolu s Germánmi, tak navzdory kapitole 29, na druhej strane Dunaja oproti Belehradu nemohli žiť Slovania.<br />
</p><p>Kde teda Slovania z opačnej strany Dunaja, ktorých spomína kapitola 29 a ktorí sa zúčastnili avarsko-tráckej vojny v roku 592 n.l. v skutočnosti žili? Byzantské vojenské výpravy proti Slovanom v rokoch 593-594 n.l. nám umožňujú ozrejmiť aj túto otázku. Podľa Theophylactusa Simocatta avarský kagan v roku 591 n.l. vyslal k Slovanom žijúcim pri Západnom mori poslov s cieľom uzatvoriť spojenectvo. Slovania ponuku odmietli. Pohyb byzantských jednotiek pozdĺž toku dolného Dunaja nám poskytuje dôkazy o tom, že Slovania žijúci medzi Čiernym morom a východnou stranou Karpát prijali pozvanie avarského kagana čím rozhnevali Byzanciu. V roku 593 n.l. Priscos, veliteľ byzantskej armády, napadol vodcu Slovanov Ardagostosa na jeho území ďaleko od Dunaja v Trácii.<a href="#57" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[57]</a><br />
</p><p>Následne autor neznámeho diela, ktoré bolo použité ako predloha pri písaní kapitoly 29, zlúčil výpravu Maurikiosa v roku 591 n.l. s výpravou Priscosa v roku 593 n.l. do jednej správy. Je pravdou, že obe výpravy boli z pohľadu Byzancie zamerané na územie nachádzajúce sa na opačnej strane Dunaja ale chyba vznikla v tom, že sa jednalo o dva rôzne úseky Dunaja. Avari sa nachádzali v ilýrskej prefektúre ilýrskej diecézy (Dalmácia/Moesia Superior?) na druhej strane Dunaja oproti Dácii. Naproti tomu Slovania žili oproti prefektúre Orientis a jej tráckej diecéze (Moesia Inferior?).<br />
</p><center><br />
<a href="http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/b/b5/Praetorian_Prefectures_of_the_Roman_Empire_395_AD.png"><img src="http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/b/b5/Praetorian_Prefectures_of_the_Roman_Empire_395_AD.png" width="200" height="132"></a><br />
rímske prefektúry v 4.stor.<br />
</center><br />
<p>Preto citácia z Konštantína Porfyrogennetosa, na ktorú Peter Ratkoš kladie taký veľký dôraz: <em>"Slovania, ktorí sa i Avarmi nazývajú."</em> alebo jej obmena <em>"... keď chceli prekročiť rieku a zistiť kto žije na druhej strane, objavili neozbrojených Sklavínov, ktorí sa i Avarmi nazývajú..."</em> je chybná a nemôže byť považovaná za dôveryhodnú lebo vznikla neskôr ako kompilácia pridaná do kapitoly 29 cisárovho diela: <em>De Administrando Imperii</em>. Tento fakt je podložený dôveryhodnejším autorom Theophylactusom Simocattom a čiastočne jeho pokračovateľom Theophanesom. Uvedené citácie preto nemôžu byť použité ako dôkaz toho, že Avari boli asimilovaní Slovanmi.<br />
</p><p>Navyše, avarský kagan ponúkol Slovanom podiel na koristi . Priscos alebo jeho nástupca Petros napadol Slovanov na dolnom Dunaji, ktorí si získali náklonnosť Avarov.<br />
</p><p>V kapitole 30 Konštantín opisuje udalosti presnejšie: <em>"... keď boli na druhej strane rieky objavili ženy a deti Avarov..."</em>. Peter Ratkoš, zrejme sústredený na riešenie predmetnej otázky asimilácie Avarov pomocou kapitoly 29, pozabudol na odstavec v kapitole 30. Nielenže na uvedenú citáciu pozabudol v diskusii ale dokonca ju obišiel aj vo svojej publikácii: <em>Pramene k dejinám Veľkej Moravy (Nagymorávia történetének forrásai)</em>. Bohužial, redaktori <em>Magnae Moraviae Fonte Historici</em> citáciu takisto pozabudli uviesť. Vydavatelia oboch spomínaných historických prameňov týmto z veľkej časti prispeli k zahladeniu rozporov medzi kapitolami 29 a 30, ktorého chybné dôsledky boli neskôr masovo rozšírené ako pravdivé.<a href="#58" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[58]</a><br />
</p></ol><p><a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/04/sila-faktov-o-pohrebisku-v-devinskej.html">>>O pohrebisku v Devínskej Novej Vsi</a> <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/01/sila-faktov-obsah.html">︽Obsah</a> </p><hr><p><a name="46" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[46]</a> <b>DE ADMINISTRANDO IMPERII.</b> kap. 29 vydal <b>MORAVCSIK:</b> <em>A birodalom kormányzása.(O spravovaní ríše)</em>. Maďarský preklad je na strane 123 riadok 26, grécky na strane 122 riadky 33-39. Cf. MMFH. III. pp. 385, 386. </p><p><a name="47" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[47]</a> kvôli objasneniu poznamenávam, že spojka "alebo" v slovenskom originále je preložená ako "čiže" bez skreslenia významu. V Ratkošovom diele <em>Pramene</em> 1964, str. 310-311 je uvedený správny preklad <em>"Slovania za riekou, ktorí sa i Avarmi nazývajú…"</em> </p><p><a name="48" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[48]</a> Všetky tri kapitoly uvádzame v preklade Gyulu Moravcsika z <a href="#46">poznámky 46</a>. Preklad kapitoly 29 je na str. 123-125, kapitoly 30 na str. 139-143 a kapitoly 31 na str. 147-149. </p><p><a name="49" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[49]</a> Toto zreteľne dokazuje Diokleciánova reforma správy, ktorá ja uvedená v Benátskych zápisoch. Od reformy je provincia Dalmácie (<em>Provincia Dalmatiae</em>) jednou zo siedmych panónskych provincií, ktoré tvoria panónsku diecézu (<em>Dioecesis Pannoniarum</em>). Cf. Theodor Mommsen: <em>Verzeichniss der römischen Provinzen aufgesetzt um 297</em>. Gesammte Schriften. V. Berlin 1908. 563 </p><p><a name="50" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[50]</a> Cf. tabuľka 2, riadky G, H a I. V kapitolách 29 a 30 riadok G tabuľky uvádza príčiny udalostí, v kapitole 29 riadok M je dlhšie pokračovanie a v oboch kapitolách na riadku I môžno vidieť záver. Časové údaje udalostí je možné vidieť v kapitole 30 riadky L, N a v kapitole 29 riadok O kde sa spomína vláda cisára Herakleiosa (610-664). </p><p><a name="51" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[51]</a> <em>"Ante bellum Italicum gothorum imperium ex Gallorum agro adusque Daciae fines, ubi civitas Sirmium est, protendebatur."</em> - <b>PROCOPIUS:</b> Historia Arcana. kap. 18 </p><p><a name="52" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[52]</a> Reforma správy Konštantína Veľkého spadá do obdobia medzi rokmi 324 a 395 n.l. ďalšia do obdobia 435 - 441 n.l. (do príchodu Hunov). Panónska diecéza (Dioecesis Pannoniarum) alebo Ilýrska diecéza (Dioecesis Illyrici) pozostávala z 10 provincií: dve Noricum, 4 panónske, Dalmácia, Moesia Superior a 2 dácke. Úlohu predtým ustanoveného sídla diecézy (535) - Justiniana Primana - prevzalo po vpáde balkánskych Slovanov mesto Salona, ktorého biskup bol menovaný arcibiskupom. </p><p><a name="53" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[53]</a> Východní Slovania od roku 578 n.l. na byzantskej strane dolného Dunaja vpodstate rozložili Byzantskú ríšu. Ilýrska diecéza tj. Dalmácia sa udržala. Aj kvôli týmto skutočnostiam je pochopiteľné, že avarsko-byzantské vojny začali v Singidunum (Belehrad) a presúvali sa smerom k Salone. </p><p><a name="54" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[54]</a> <b>MENANDER PROTECTOR:</b> EL. str.208.11-210.2 – maďarský preklad: <b>SZÁDECZKY-KARDOSS SAMU:</b> <em>Az avar történelem forrásai III. Az avar-bizánci kapcsolatok alakulása a honfoglalás lezáródásától Sirmium elfoglalásáig. (Pramene histórie Avarov, III. – Nadviazanie avarsko-byzantských kontaktov od obdobia príchodu po obsadenie mesta Sirmium.)</em> Archaeologiai Értesítő, Budapest 106 (1979) 2. pozn. 225., 233 </p><p><a name="55" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[55]</a> <b>THEOPHYLACTUS SYMOCATTA</b> VI.5. – <b>SZÁDECZKY-KARDOSS:</b> i.m. AÉ. 108 (1981) 2. füzet 224-225. </p><p><a name="56" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[56]</a> <b>THEOPHYLACTUS SYMOCATTA</b> VII. 10-12 és <b>THEOPHANES</b> a.m. 6090, 6091. <b>SZÁDECZKY-KARDOSS:</b> i.m. AÉ 109 (1982) 1. füzet 141-143. Táto udalosť nesmie byť zamieňaná za zničenie Salony v roku 639 n.l. </p><p><a name="57" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[57]</a> <b>THEOPHYLACTUS SYMOCATTA</b> VI. 2. és VI. 6-10. Továbbá <b>THEOPHANES</b> a.m. 6085, 6086, 6087. – <b>SZÁDECZKY-KARDOSS:</b> i.m. AÉ 108. (1981) 2. füzet 227-231 </p><p><a name="58" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[58]</a> viď. <b>PETER RATKOŠ:</b> <em>Pramene k dejinám Velkej Moravy</em>. I. vydanie, Bratislava, 1964. p. 311. II. vydanie, Bratislava, 1968. – <em>Magnae Moraviae Fontes Historici</em> III. Brno, 1969. p. 387. V poslednom vydaní je vynechaný text uvedený v poznámke č.8 gréckeho textu.</p></span>martinhttp://www.blogger.com/profile/01673663821718275900noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2150110231056407497.post-12073061626703744112010-04-28T07:38:00.003+02:002010-11-20T16:28:15.728+01:00Sila faktov / O pohrebných zvykoch Slovanov a AvarovZnačne nízky počet žiarových hrobov, v ktorých sa nachádza pražská keramika, zjavne vyvracia teóriu skorého príchodu Slovanov vo väčšom počte do Karpatskej kotliny v období medzi 6. a 9. storočím. Navzdory obrovskému úsiliu vloženému do archeologického výskumu obdobia Avarov, archeológovia odkryli iba malé množstvo takýchto hrobov v okolí avarských sídiel (viď. <a href="
#tab3">tabuľku 3</a>).<br />
<span class="fullpost"><br />
<center><br />
<table><caption><a name="tab3">tabuľka 3</a> najvýznamnejšie pohrebiská avarskej kultúry v SR v 6. až 9. storočí. Nálezy počtov kostrových a žiarových hrobov.</caption>
<tr> <td></td> <td colspan="4" style="text-align: center;">charakteristiky odkrytých hrobov</td> </tr>
<tr> <th>miesto pohrebiska</th> <th>počet odkrytých hrobov</th> <th>počet kostrových hrobov</th> <th>počet žiarových hrobov</th> <th>podiel žiarových hrobov</th> </tr>
<tr style="text-align: right;"> <th>1. Devínska Nová Ves</th> <td>902</td> <td>875</td> <td>27</td> <td>3.0%</td> </tr>
<tr style="text-align: right;"> <th>2. Záhorská Bystrica</th> <td>262</td> <td>254</td> <td>8</td> <td>3.5%</td> </tr>
<tr style="text-align: right;"> <th>3. Holiare</th> <td>788</td> <td>788</td> <td>-</td> <td>0.0%</td> </tr>
<tr style="text-align: right;"> <th>4. Štúrovo</th> <td>280</td> <td>280</td> <td>-</td> <td>0.0%</td> </tr>
<tr style="text-align: right;"> <th>5. Nové Zámky</th> <td>514</td> <td>514</td> <td>-</td> <td>0.0%</td> </tr>
<tr style="text-align: right;"> <th>6. Žitavská Tôň</th> <td>82</td> <td>82</td> <td>-</td> <td>0.0%</td> </tr>
<tr style="text-align: right;"> <th>7. Prša</th> <td>300</td> <td>300</td> <td>-</td> <td>0.0%</td> </tr>
<tr style="text-align: right;"> <th>8. Želovce</th> <td>870</td> <td>867</td> <td>3</td> <td>0.3%</td> </tr>
<tr style="text-align: right;"> <th>9. Barca</th> <td>19</td> <td>18</td> <td>1</td> <td>0.5% ?</td> </tr>
<tr style="text-align: right;"> <th>10. Všesvätých</th> <td>96</td> <td>91</td> <td>5</td> <td>5.2%</td> </tr>
<tr style="text-align: right;"> <th>Spolu</th> <td>4 113</td> <td>4 069</td> <td>44</td> <td>1.07%</td> </tr>
</table></center><br />
<p>Údaje sú tak jednoznačné, že si môžeme dovoliť kľudne tvrdiť, že v slovenskej časti Karpatskej kotliny (podobne však v celej kotline) žili predovšetkým ľudia živiaci sa poľnohospodárskou činnosťou s kostrovým typom hrobov. V okolí sídiel (podobných Devínskej Novej Vsi a Košiciam) bol iba veľmi malý počet (medzi 0.3% a 5.2%) ľudí praktikujúcich kremáciu.<br />
</p><center><br />
<a href="http://cea.livinghistory.cz/zivotvm/navodyclanky/clanek.php?clanek=Slovansko-avarske%20pohrebiska"><img width="400" src="http://cea.livinghistory.cz/zivotvm/navodyclanky/images/Slovansko-avarske%20pohrebiska/image005.jpg"></a><br />
<p>Pohrebiská severnej a severozápadnej periférie avarského kaganátu</p></center><br />
<p>Ktorá kultúra mala vysoký počet kostrových hrobov? Historické pramene sa jednoznačne zhodujú v odpovedi: Avarská kultúra, ktorá vládla v Karpatskej kotline od roku 567 do obdobia 796/805 n.l. A ktorá kultúra praktikovala spopolňovanie? V mojej práci <em>"Starobylá Nitra"</em> som na stranách 125-128 citoval z mnohých historických zdrojov, ktoré jednoznačne uvádzajú Slovanov. <br />
</p><p>Historické a archeologické údaje sú vo vzájomnej zhode a v základoch vyvracajú teóriu príchodu Slovanov do Karpatskej kotliny pred príchodom Avarov. Aj preto museli Slovania vytvoriť novú teóriu Avaro-Slovanov alebo jej v súčasnosti známejšiu podobu - teóriu slovansko-avarského spolužitia. Aby zahladili fakty o malom počte žiarových hroboch, bez akýchkoľvek dôkazov alebo opory v historických prameňoch propagujú teóriu o tom, že kostrové hroby prináležia asimilovaným Avarom.<br />
</p><p>V kostrových hroboch sa občas nájdu drobné typologické rozdiely a stopy kultúr, ktoré žili na území pred príchodom Avarov. Tieto rozdiely možno jednoducho vysvetliť diverzitou Avarov a ich výskytom na území germánskych kmeňov (Gepidi, Ostrogóti, Longobardi, atď.) tak ako som uviedol vo svojej knihe: <em>"Starobylá Nitra"</em>.<br />
</p><p>Peter Ratkoš sa pokúša spochybniť dôveryhodnosť arabských historických zdrojov, ktoré opisujú kremačné pohrebné zvyky Slovanov asi preto lebo vyvracajú možnosť skorého príchodu Slovanov do Karpatskej kotliny vo väčšom počte. Niet pochybností o tom, že sa v prekladoch arabských historických písomností mohli vyskytnúť malé ale aj väčšie chyby. Ale určite nemôžeme pripustiť aby sa spojenie <em>"žiarové hroby"</em> prekladalo ako <em>"kostrové hroby"</em>. Neuvedomil som si, že napr. veta <em>"Spálili svojich mŕtvych."</em> môže byť porozumená spôsobom, ktorý navrhuje Peter Ratkoš. Ďalej musím spomenúť, že arabské zdroje, ktoré som uviedol, sú dostupné v slovenskom preklade a dokonca aj Peter Ratkoš ich uvádza vo svojej publikácii.<a href="#62" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[62]</a> Možno sa mi Peter Ratkoš s ich nesprávnym prekladom pokúsil pomôcť!<br />
</p><p>Peter Ratkoš navrhuje, že slovanské pohrebné zvyky ustúpili šíreniu kresťanstva. Táto úvaha je teoreticky správna ale bohužial nie v danom čase! Odkryté hroby pochádzajú z obdobia medzi 6. a 8. storočím n.l. Slovania však prijali kresťanstvo až po zániku Avarského kaganátu a teda oveľa neskôr. Passauská diecéza začala s pokresťančovaním Slovanov žijúcich na severe Dunaja a na Morave a Avarov v Karpatskej kotline až po roku 796 n.l. Predpokladaná konverzia územia Nitry salzburskou diecézou začala po rozpade Avarského kaganátu. Ak sa tak vôbec stalo, nemohlo to byť skôr ako v okolí roku 830 n.l.<a href="#63" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[63]</a><br />
</p><p>Arcibiskup z Aquilei sa začal zaujímať o Slovanov žijúcich južne od Drávy až v roku 811 n.l. Byzancia však nikdy nerozšírila kresťanstvo aj medzi Avarov, prinajmenšom nie zjavne. Petrove Ratkošove námietky sú teda dôsledkom vyplývajúcim z omylov v zámene období!<br />
</p><p>Jeho zaujatosť je viditeľná aj vtedy keď uvádza, že príchod Slovanov do Karpatskej kotliny vo väčšom počte <b>až po</b> rozpade Avarského kaganátu bola vpodstate propaganda Nemcov počas 2.sv.vojny. Medzitým však opomína skutočnosť, že súčasná historiografia zastúpená juhoslovanskými, nemeckými a maďarskými výskumníkmi, navzdory výskumníkom slovenským, je názoru, že príchod Slovanov do Karpatskej kotliny nemohol nastať pred príchodom Avarov ale až o desaťročia neskôr, potom ako Avari stratili pôvodnú silu tj. v čase ovládnutia Balkánu Slovanmi.<a href="#64" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[64]</a> Čitateľ môže veľmi rýchlo zistiť, že Peter Ratkoš sa iba snaží zakryť svoje omyly.<br />
</p><p>Petrova Ratkošova citácia z Engelsa je takisto nesprávna. Uvádza, že podľa Engelsa dobyvační barbari musia prijať vyspelejšiu kultúru podmaneného národa. Podľa Petra Ratkoša v Karpatskej kotline: "Barbarskí" Avari si podmanili Slovanov ale Slovania prevzali kultúru Avarov. Ak ho nedokázali o realite presvedčiť jednoznačné závery dobových historických prameňov a výsledky archeologického prieskumu, potom by sa mal aspoň naučiť presnejšie citovať výroky Engelsa!<br />
</p><center>*</center><br />
<p>Teória asimilácie Avarov a ich pohrebných zvykov v podobe kostrových hrobov Slovanmi so zvykmi spopolňovania mŕtvych, prinútila jej zástancov na základe objavu archeológov o nízkom počte žiarových hrobov z obdobia 6.-8. storočia hľadať spôsob jej možnej interpretácie. Zástancovia by mali poskytnúť neoddiskutovateľné dôkazy podporujúce teóriu asimilácie. Uvediem iba niekoľko príkladov:<br />
</p><ol><li>Je potrebné dokázať príchod Slovanov vo väčšom počte do Karpatskej kotliny pred príchodom Avarov.<br />
<li>Je potrebné dokázať, že Slovania v počte prevyšovali Avarov.<br />
<li>Je potrebné vysvetliť prečo slovanské pohrebné zvyky spopolňovania mŕtvych vymizli v čase príchodu Avarov do Karpatskej kotliny a prečo ostatní západní Slovania mali odlišné zvyky.<br />
</ol><p>Šíritelia viery v skorý príchod Slovanov do Karpatskej kotliny však nevedia poskytnúť presvedčivé odpovede na tieto otázky. Ich pravdy protirečia dobovým historickým zdrojom v každom bode. Ich očakávania zostávajú aj v súčasnosti nič viac ako len nedokázanými a neoverenými teóriami.
</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjqFL6FBYKbsrvx9Q4cqpzNjSpHpsr3cQqshW793pPzsip1ZGbeH6wcYyDLRPia88QXnbhtqNc4yStKSKcC28B9hfeK-CRkKS7Vik-Hdf6PBA_lUIQvQ9dnF2KCZNsgbf4EVk2VKJ7UYECY/s1600/strmene.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="234" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjqFL6FBYKbsrvx9Q4cqpzNjSpHpsr3cQqshW793pPzsip1ZGbeH6wcYyDLRPia88QXnbhtqNc4yStKSKcC28B9hfeK-CRkKS7Vik-Hdf6PBA_lUIQvQ9dnF2KCZNsgbf4EVk2VKJ7UYECY/s320/strmene.jpg" width="320" /></a>
<p>avarské strmene</p></div><p>Naproti tomu existujúce dobové písomné pramene a archeologické nálezy poskytujú konzistentný obraz o tom, že: príchod Slovanov vo väčšom počte do Karpatskej kotliny nastal až po rozpade Avarského kaganátu. Počas trvania Avarského kaganátu Slovania tvorili menšinu na jeho periférii - 0.3%-5.2%.
</p><p><a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/07/sila-faktov-provincia-avarov-vo.html">>>Provincia Avarov vo franskej ríši (805 - 900)</a> <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/01/sila-faktov-obsah.html">︽Obsah</a> </p><hr><p><a name="62" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[62]</a> <b>RATKOŠ</b> <em>Pramene...</em> 1964. 320-345. V zozname prameňov chýba Hudúd Al-Alam. </p><p><a name="63" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[63]</a> V liste salzburského arcibiskupa Teotmára a jeho pomocníka pápežovi Jánovi IX. z roku 900 n.l. sa Teotmár sťažuje na skutočnosť, že novoustanovená cirkevná správna oblasť vo Veľkej Morave porušuje práva passauskej diecézy. Ako mnohé písomnosti dokladajú, túto diecézu tvorilo územie Pannonie Sucundy (východná polovica územia medzi riekami Dráva a Sáva) a Moesie Superior (územie na juh od Dunaja medzi Belehradom a Železnými vrátmi). V súvislosti s Nitrou list uvádza: <em>"Na žiadosť kniežaťa Svätopluka, Váš predchodca vysvätil za biskupa Wichinga ale ten ho nikdy neustanovil prestaviteľom starej passauskej diecézy namiesto toho ho poslal medzi ľudí, ktorí iba nedávno prijali kresťanskú vieru a ktorým knieža vládol silou aby sa mohli stať dobrými kresťanmi."</em> <b>GYÖRFFY GYÖRGY:</b> <em>A magyarok elődeiről (Predkovia Maďarov)</em>. Budapešť 1975. p. 219. Salzburský arcibiskup, ktorého predchodca na základe slovanských historikov vysvätil pre Pribinu kostol v Nitre, uvádza, že podľa jeho najlepších vedomostí evanjelizácia v Nitre jeho predchodcom biskupom z Passau stále nebola dokočená - a ako z jeho slov vyplýva Nitra nebola obrátená na kresťanstvo okolo roku 833 n.l. ale až počas víťazných vojenských ťažení Svätopluka v období 873-880 n.l. kedy sa stala provinciou Veľkej Moravy. </p><p><a name="64" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[64]</a> <b>SLOVENSKO I-DEJ.</b> 160-161 </p></span>martinhttp://www.blogger.com/profile/01673663821718275900noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2150110231056407497.post-59936020650186988062010-03-23T07:58:00.001+01:002010-11-19T22:39:50.197+01:00Sila faktov / Kde sa nachádzala Samova "ríša" ?Hypotéza slovenských výskumníkov, o ktorej sme sa už zmienili a podľa ktorej Slovania osídlili územie Čiech, Moravy a Karpatskej kotliny v 4.storočí, navádza k tomu, že prvý pokus Slovanov o vytvorenie štátneho útvaru, krajiny franského kupca Sama sa musel uskutočniť na území dnešného Československa.<a href="#28" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[28]</a><br />
<p><center><br />
<img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEimHP-LGyl_7PXBmxrzB1WM_OznYczBMHSEBnDltnaqDCiQrtvJJWJc5cFdTT2oNh3tS0RsFqpbugEj0GWtmySBkVQFJ-sgNYdkYT8TcFKzTG_Q54vrKTOAvaQazoy0CpVGLw5CaQJ8oa1P/s320/samo%5B1%5D.jpg"><br />
</center><br />
</p><span class="fullpost"><br />
<p><center><br />
<img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjS29QnTPw4LJneCh9X7ZhnCzwzYv1VlJCd29LG71av4UdxPrG1wG_EsJ2lKbzHXdUiUsy9lg2qRNAzIbfTOLXlssreD9qgAWnJuyOZ0ojUNQ51Vl1H0mLhn737vv7hFzlrulHJ6KSxiPDe/s320/Samo1%5B1%5D.jpg"><br />
</center><br />
</p><p>Historik Fredegar Scholastik, ktorý bol takmer súčasníkom Sama, ho nazýva kráľom Winidov.<a href="#29" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[29]</a> Žiaľ, Fredegarova kronika neobsahuje žiadnu geografickú informáciu týkajúcu sa umiestnenia Samovej krajiny. Druhý historický zdroj informácií, ktorý popisuje aktivity kráľa Frankov, Dagoberta, prevzal informácie od Fredegara<a href="#30" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[30]</a> a preto v ňom nenájdeme nič nové. Tretí a zároveň posledný historický zdroj, v ktorom nájdeme zmienku o Samovi sú už spomenuté pamäti biskupa zo Salzburgu (Soľnohrad) - <em>Conversio</em> z roku 871 n.l.<br />
</p><p>A práve v pamätiach, narozdiel od Fredegarovej kroniky, môžeme nájsť presný geografický opis: <em>"V časoch slávneho kráľa Frankov, Dagoberta, Slovan nazývaný aj Samo, zostal v Karantánii a stal sa vládcom tamojších ľudí."</em><a href="#31" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[31]</a><br />
</p><p>K tomu aby sme mohli určiť vierohodnosť zdroja by sme mali vedieť, že salzburská diecéza bola založená 35-40 rokov po smrti Sama, ktorý vládol v období medzi rokmi 623 a 658. A tak informácie zo Salzburgu sú takmer dobové. Navyše, salzburské biskupstvo vyslalo v rokoch 748-784 do Karantánie misionárov a tak lokálna história im musela byť známa. Museli takisto poznať lokálne cirkevné záznamy, ktoré boli vyhotovované salzburským biskupským vikárstvom. Autor <em>Conversio</em>, ktoré bolo vyhotovené biskupským vikárstvom v Salzburgu, musel poznať autentické záznamy nielen z Karantánie ale aj z celého biskupstva.<br />
</p><p>Napriek tomu sa Peter Ratkoš pokúša v dvoch vetách zdiskreditovať salzburské pamäte. Preskúmajme obe tvrdenia oddelene.<br />
</p><p><a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/03/sila-faktov-nachadzala-sa-samova.html">>>Nachádzala sa Samova krajina v susedstve Durínska ?</a> <a href="http://baco-personal.blogspot.com/2010/01/sila-faktov-obsah.html">︽Obsah</a><br />
</p><hr><p><a name="28" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[28]</a> pozri <em>"Školní atlas světových dejin"</em> vydaný v roku 1971 (Kartografia Praha), v ktorom môžeme nájsť "Samovu ríšu" na str. 11. Podľa mapy, územie pokrývalo väčšiu časť dnešného západného Slovenska.<br />
</p><p><a name="29" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[29]</a> FREDEGARI CHRONICON. Cap. IV. vers. 48. – MMFH. I. 20.<br />
</p><p><a name="30" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[30]</a> GESTA DAGOBERTI I. REGIS FRANCORUM.<br />
</p><p><a name="31" style="vertical-align:super;font-size:x-small">[31]</a> <em>"Temporibus gloriosi regis Francorum Dagoberti Samo nomine quidam Sclavus manens in Quarantanis fuit dux gentis illius."</em> – CONVERSIO. Cap.4 – MMFH. III. 299<br />
</p></span>martinhttp://www.blogger.com/profile/01673663821718275900noreply@blogger.com0