Monday, February 1, 2010

Sila faktov / Kráľovstvo Kvádov

Medzi germánskymi kmeňmi, ktoré žili na ľavom brehu Dunaja bola vojna. Náčelníci dvoch slabších kmeňov, Marobusus a Katvalda, boli nútení v období rokov 19 a 21 n.l. ustúpiť do provincií rímskej ríše Panónie a Noricum nachádzajúcich sa na pravom brehu Dunaja. Z diel Tacita vieme, že v roku 21 n.l. druhý rímsky cisár Tiberius pridelil v záujme ríše týmto germánskym kmeňom územie na pravom brehu Dunaja a menoval Vanniusa ich kráľom. [3]



Unikátny hrob germánskeho náčelníka z 1. storočia nášho letopočtu sa podarilo nájsť archeológom pri Bratislave. Nebožtík mal pri sebe milodary, ktoré predstavovali na tú dobu rozprávkové bohatstvo. Našlo sa tu sedem bronzových nádob, tri hlinené a dve sklenené misky - všetko importy z Rímskej ríše, ale aj šatové spony, britva, nôž, ovčiarske nožnice, ostrohy a súčasti opasku. Bratislava, 16. september 2010.


V minulosti boli medzi historikmi dlhé debaty o území nachádzajúcom sa pozdĺž Dunaja medzi mestami Passau a Vác a o tom či Germáni, ktorí sa nazývali Kvádi, opustili toto územie aby sa usídlili na východ od rieky Morava.

Vo svojej knihe Az ősi Nyitra,(Starobylá Nitra), str. 119 - 124 som sa pokúsil objasniť problematiku. Ako prvé som vymenoval tri rieky, ktorých názvy sú keltského pôvodu a nachádzajú sa na území dnešného západného a stredného Slovenska - Mar(us), Duria, Cusus. Začiatkom 1. storočia boli ich pôvodné mená zmenené do súčasnej podoby, ktorá je germánskeho pôvodu - Mar(us) na Marawa (Morava), Duria na Wag (Váh) a Cusus na Granua (Hron). Germánske názvy riek sa objavili v období keď Kvádi osídlili toto územie, čo potvrdzujú dobové písomné zdroje z prvého storočia. Za druhé som uviedol, že Klaudius Ptolemaios vo svojej Geographii z roku 135 n.l. sa zmieňuje o osídlení územia troch riek Kvádmi. Na základe geografických a topografických údajov som dospel k záveru, že územie medzi riekami Morava a Hron bolo v prvom a druhom storočí kráľovstvom Kvádov.

Ďalším významným a úplne novým záverom bolo to, že za centrum kráľovstva môžeme považovať Singonu, ktorá sa nachádzala v okolí rieky Váh a Hron. Toto tvrdenie bolo vyslovené na základe údajov z mapy Ptolemaiosa a mnou lokalizovaným územím na základe geografických súradníc s presnosťou na minúty.

Moje tvrdenia podporujú aj archeologické nálezy. Na území medzi riekami Morava a Hron slovenskí archeológovia odkryli iba dve väčšie kvádske sídla. Jedno z nich sa nachádza na území medzi Váhom a Hronom zhruba 12 km južne od Nitry v obci Branč. Na základe dobového geografa Ptolemaiosa, môžeme považovať nálezisko Branč za pôvodné centrum Kvádov - Singonu.

Ďalšie veľké kvádske osídlenie sa nachádza na pravom brehu rieky Váh na území dnešnej obce Pobedim. Je zjavné, že kráľovstvo Kvádov bolo rozdelené na dve časti a v období rokov 51 - 89 n.l. centrum západných Kvádov sa nachádzalo práve na tomto mieste, ktoré je známe pod názvom Arsicua. V čase Ptolemaiosa bolo kráľovstvo opäť zjednotené. [4]

>> Územie kráľovstva Kvádov ︽Obsah


[3] "...ne quietas provincias immixti turbarent. Danubium ultra, inter flumina Marum et Cusum, locantur, dato rege Vannius, gentis Quadorum." TACITUS: Annal. Lib. II. 63.

[4] ďalšie informácie o dvoch kvádskych osídleniach viď. SLOV. 1. - DEJ. (podrobnejšie vysvetlenie sa nachádza v poznámke č.12 na str. 134.)

0 Comments:

Post a Comment

Subscribe to Post Comments [Atom]

<< Home