Monday, July 26, 2010

Sila faktov / O názvoch miest Vrakúň a Vrakuňa

Peter Ratkoš vo svojom nerozumnom postoji ohľadom Žitného ostrova je nutený ignorovať avarský názov Varchun a jeho možnú spojitosť s miestami nesúcimi názov Vrakúň a Vrakuňa. Hoci z pohľadu historickej lingvistiky je daná spojitosť celkom zrejmá, opätovne aplikuje svoju vlastnú metódu popierania, podľa ktorej pre takúto spojitosť neexistuje žiaden dôvod.

V prípade názvu Vrakuňa sa pokúšal jeho pôvod odvodiť od slovanského slova brekyňa (bot. jarabina). Konal tak bez toho aby sa zmienil o výskume známeho slovenského lingvistu Jána Stanislava, ktorý navrhol úplne iné etymologické zdôvodnenie. Stanislav z pohľadu historickej lingvistiky odvodzuje pôvod názvu Vrakuňa od hypotetického starého slovanského slova * vrakuňa (klamárka, stará klebetnica alebo čarodejnica)[70].

Prečo je užitočné zmieniť sa o Stanislavovom pokuse, ktorý Ratkoš odmieta svojím prehliadaním? Stanislav so svojou dlhoročnou skúsenosťou v štúdiu názvov (onomatológia), tuší, že za maďarským názvom Vereknye a nemeckým Wraken(dedina) musí byť nejaký pôvodnejší, od ktorého oba názvy pochádzajú a od ktorého ich bude možné odvodiť podľa lingvistických pravidiel.

Stanislavova metóda je správna. Avšak názov neodvodzuje spätne od slova Varchun aj preto lebo na jednej strane nepozná avarskú históriu, o ktorej neexistujú žiadne písomné záznamy, na druhej strane chcel odvodiť pôvod názvu Vrakuňa zo slovanského zdroja. Názov Varchun ako názov ľudí, ktorí územie obývali bol dokázaný v danom čase. Naproti tomu hopotetický názov vrakuňa je konštrukt Stanislava, ktorý ho vytvoril z existujúceho slovenského nárečového slova vracat, ktoré znamená čarovať a ruského slova вракать, ktoré znamená klebetiť. Vprípade oboch teórií je evidentne logickejšie, že sa avarská provincia, ktorá na danom území existovala, nazývala Varchun ako iným hypotetickým, vykonštruovaným názvom.

V prípade Petrovho Ratkošovho názvu brekyňa existuje stále možnosť, že názov bol prevzatý z maďarského slova berkenye (bot. jaseň alebo jarabina). Preklad slova brekyňa znie v slovenčine skoruša. Odhliadnuc od pôvodu slova, berkenye je stále používané maďarské slovo. Z tohto dôvodu je len ťažko pochopiteľné prečo bolo slovo berkenye, zrozumiteľné v širokom maďarskom okolí, zmenené na Vrakuňa, ktoré nemá žiaden význam odhliadnuc od iných problémov.

>>Kto bol Izaiáš Chán (chybné čítanie Canizauci) ︽Obsah


[70] STANISLAV, JÁN: Slovenský juh II, str. 567-568

1 Comments:

At 29 January, 2011 23:05 , Anonymous Anonymous said...

Nemate pravdu s tym Vrakuna. Jan Stanislav sa myli, ale Simon Ondrus sa nemyli. On odvodzuje Vrakunu od ohrady.
"Podobne omylom hľadajú Maďari na Ďalekom východe aj pôvod mien Vrakuňa, Vrakúň, čo prevzatím do maďarčiny dalo podobu Várkoň, Várkoný. Protom je to staré slovanské meno z praslovanského základu vork-, ktorý dal u nás po 8. storočí podobu Vrak-, u východných Slovanov Vorok-. V ruštine vorok je ohrada, plot. U východných Slovanov je viac osád so základom Vorok-: Pri Černigove je osada Vorok, pri Kostrome osada Vorokušino, na Volyni je Vorokomľ. Zmenou záveru k na ch vznikli mená Vorochi pri Vitebsku. Tam sú aj Vorochoby, pri Moskve Vorochobino. Podľa neho Maďari hľadajú pôvod tohto mena na Ďalekom východe v jazyku Kipčak, čo je turko-tatársky jazyk."
http://sclabonia.sk/2010/07/cierny-balog-slovensky-alebo-madarsky/
http://sclabonia.sk/2010/08/o-slovenskosti-a-neslovenskosti-bratislavy/

 

Post a Comment

Subscribe to Post Comments [Atom]

<< Home